Koktejl.sk
Išlo o mimoriadny jav, pretože ani za desaťročie sa na Slovensku nevyskytujú zemetrasenia s magnitúdom okolo 5. Podobné zemetrasenia sa v danej oblasti vyskytli aj v minulosti a nie sú na Slovensku vylúčené ani v budúcnosti. V súvislosti so stredajším výročím zemetrasenia to pre TASR uviedol vedúci oddelenia seizmológie Slovenskej akadémie vied Kristián Csicsay.
Ako povedal, podobne silné zemetrasenie ako vlani bolo na východnom Slovensku s magnitúdom 4,8 v roku 1914 v Giraltovciach a okolí. Od hlavného otrasu z 9. októbra 2023 s lokálnym magnitúdom 4,9 sa podľa Csicsaya v danom regióne vyskytlo približne 49 seizmických javov, z ktorých 18 bolo možné aj lokalizovať.
„Päť dotrasov bolo aj makroseizmicky pozorovaných, to znamená, že boli pocítené aj obyvateľmi. Všetky tieto zemetrasenia boli slabšie, ich lokálne magnitúdo sa pohybuje medzi 0,7 až 2,7. K najsilnejšiemu dotrasu s magnitúdom 2,7 došlo 22. februára tohto roka,“ priblížil Csicsay. Na otázku, či je možné v budúcnosti očakávať na Slovensku podobné zemetrasenie, odpovedal, že nemajú dôkazy o tom, že by sa tektonický vývoj na území Slovenska zastavil.
„Také podobne silné zemetrasenia, aké boli na Slovensku v minulosti, očakávame aj v budúcnosti. Z historických prameňov vieme, že na našom území boli aj silné a ničivé zemetrasenia, ako napríklad v roku 1763 pri Komárne s odhadovaným magnitúdom 6,2 - 6,5. Naposledy došlo k zemetraseniu s magnitúdom 5,7 v roku 1906 s epicentrom pri Dobrej Vode pri Trnave. Toto zemetrasenie už bolo aj prístrojovo zaznamenané,“ povedal Csicsay.
Dočasne nainštalované seizmické stanice v spolupráci s Akadémiou vied Českej republiky v rámci medzinárodných spoluprác Pacase a AdriaArray im po zemetrasení na východe Slovenska veľmi pomáhali pri lokalizácii slabých dotrasov a pri určení fokálneho mechanizmu hlavného dotrasu. Východ Slovenska zasiahlo 9. októbra 2023 zemetrasenie. Malo silu 4,9 lokálneho magnitúda a epicentrum v katastri obce Ďapalovce v okrese Vranov nad Topľou. Vo viacerých obciach po ňom zostali materiálne škody.
PSK POSKYTOL ZASIAHNUTÝM VLAŇAJŠÍM ZEMETRASENÍM CELKOVO 288-TISÍC EUR
Prešovský samosprávny kraj (PSK) poskytol ľuďom a organizáciám zasiahnutým vlaňajším zemetrasením na východe Slovenska celkovo 288 000 eur. Ako pre TASR uviedla hovorkyňa kraja Daša Jeleňová, možnosti priamej finančnej podpory sú značne limitované, napriek tomu konkrétna pomoc žiadateľom smerovala včasne a prioritne cez Nadáciu PSK pre podporu rodiny, konkrétne cez jej krízový fond.
„PSK vyčlenil prvú finančnú pomoc ešte v októbri 2023 - cez krajskú nadáciu prerozdelil 136.000 eur medzi jednotlivcov a rodiny zo zemetrasením zasiahnutých okresov. V druhej fáze poskytol finančné prostriedky právnickým subjektom, presnejšie obciam a cirkvám. Stalo sa tak vo februári tohto roku, pričom medzi 22 subjektov rozdelil 152.000 eur,“ uviedla Jeleňová a doplnila, že si vážia pomoc aj od partnerských regiónov.
Malopoľské vojvodstvo poskytlo finančnú pomoc pre PSK, a to nenávratný finančný príspevok v hodnote jeden milión zlotých, čo je v prepočte približne 225 000 eur. „Peniaze boli využité na sanáciu škôd po ničivom zemetrasení, konkrétne na opravu zemetrasením poškodenej cestnej infraštruktúry - a to úseku cesty tretej triedy medzi obcami Tokajík a Ďapalovce, ktorý sa nachádzal priamo v ohnisku zemetrasenia a bol v havarijnom stave,“ priblížila Jeleňová.
Po zemetrasení z októbra 2023 pomohlo PSK aj Podkarpatské vojvodstvo. „Pre PSK schválilo finančnú pomoc v prepočte 140 000 eur na projekty v oblasti kultúry. Finančné prostriedky poľského partnerského regiónu pomôžu pri odstraňovaní škôd vo Vihorlatskom múzeu v Humennom a v Podduklianskom osvetovom stredisku vo Svidníku,“ dodala Jeleňová.
Koktejl.sk
