Slovensko na utorkovom zasadnutí Rady Európskej únie pre zahraničné veci v Bruseli zdôraznilo, že Rusko musí ukončiť útoky na civilnú infraštruktúru na Ukrajine a zapojiť sa do zmysluplného dialógu. Zároveň však nepodporilo politickú dohodu o 18. balíku protiruských sankcií. Dôvodom sú prebiehajúce rokovania o garanciách zo strany Európskej komisie (EK) v súvislosti s návrhom REPowerEU, ktorý počíta s ukončením dovozu ruského zemného plynu do členských štátov od 1. januára 2028. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.
Slovenskú republiku na rokovaní zastupoval štátny tajomník MZVEZ SR Marek Eštok. V diskusii apeloval na získanie celosvetovej podpory pre úplné a bezpodmienečné prímerie na Ukrajine na septembrovom Valnom zhromaždení OSN. „Oceňujem pretrvávajúci záväzok Ukrajiny k úplnému a bezpodmienečnému prímeriu. Rusko musí ukončiť útoky na civilnú infraštruktúru a zapojiť sa do zmysluplného dialógu,“ zdôraznil a ocenil doterajšie diplomatické úsilie Spojených štátov a angažovanosť Európskej únie.
Okrem vojny na Ukrajine boli hlavnými témami zasadnutia vývoj na Blízkom východe, situácia v Moldavsku a Gruzínsku, ako aj príprava Paktu pre Stredozemie, priblížilo ministerstvo v tlačovej správe.
Eštok vyjadril podporu Slovenska pre otvorenie prvého klastra v prístupových rokovaniach Ukrajiny s EÚ a zároveň podporil európsku integráciu Moldavska. „Oceňujeme úsilie a pokrok v reformách, vďaka ktorým sa Moldavsko posúva bližšie k Únii,“ uviedol.
Zároveň upozornil, že v Gruzínsku klesá verejná podpora integrácie do EÚ. Podľa jeho slov je preto kľúčové neizolovať túto krajinu, aby nestratila európsku perspektívu. „S Gruzínskom je potrebné udržiavať dialóg. Nemali by sa zatvárať dvere prijímaním opatrení, ktoré v konečnom dôsledku poškodia gruzínskych obyvateľov,“ skonštatoval.
Ministri a štátni tajomníci členských štátov EÚ ďalej podľa vyhlásenia privítali záväzok Izraela výrazne zlepšiť humanitárnu situáciu v Pásme Gazy, čo je podľa neho výsledkom dialógu medzi EÚ a izraelskou stranou. „Aj preto Slovensko kontinuálne presadzuje zachovanie priamych komunikačných kanálov. Očakávame, že izraelská strana naplní prísľub zvýšiť objem humanitárnej pomoci do Pásma Gazy a umožní k nej neblokovaný prístup civilnému obyvateľstvu,“ spresnil Eštok a zároveň ocenil dosiahnuté prímerie medzi Izraelom a Iránom.
Vyzval aj na obnovenie plnej spolupráce Iránu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu, ktorá dohliada na jadrové zariadenia. Diskusia o regióne Stredozemia sa podľa Eštoka sústredila na prípravu nového Paktu pre Stredozemie ako nástroja na podporu stability, prosperity a demokracie. Nadviazala na pondelkovú 5. ministerskú konferenciu medzi Európskou úniou a krajinami Južného susedstva.