Koktejl.sk
Rast cien na Slovensku v lete pravdepodobne vrcholí a na jeseň by mohlo prísť k jeho spomaleniu. Vývoj v budúcom roku bude podobne ako tento rok výrazne závisieť od zvoleného spôsobu konsolidácie verejných financií, zhodli sa analytici v reakcii na aktuálne údaje o inflácii, ktoré v piatok zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Spotrebiteľské ceny boli v júli medziročne vyššie o 4,4 %, čo bola najvyššia hodnota inflácie za posledných 19 mesiacov.
„Cenový vývoj na Slovensku reaguje na vyvrcholenie vplyvu druhej vlny vládnych opatrení v tomto roku (nové dane na sladené nápoje, efekt transakčnej dane), v kombinácii s vyšším sezónnym dopytom vo vybraných voľnočasových aktivitách. Dovolenkové efekty budú ešte v auguste držať infláciu pri súčasných hodnotách, avšak očakávame, že útlm rastu cien príde už na jeseň,“ avizoval analytik 365.bank Tomáš Boháček. Rizikom podľa neho ostávajú trvalo vysoké ceny služieb, drahé nealkoholické nápoje a nepriaznivý vývoj cien niektorých agrokomodít.
„Inflácia v júli pravdepodobne dosahuje svoj tohtoročný vrchol, pričom predpokladáme jej isté zvoľnenie v nasledujúcich mesiacoch. Nárast cien je v tomto roku rozložený medzi široké spektrum tovarov a služieb, aj vzhľadom na jeden z kľúčových ťahúňov inflácie - nárast dane z pridanej hodnoty (DPH) zavedený v rámci konsolidačného balíka,“ doplnil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Ceny tovarov a služieb podľa neho reflektujú aj ďalšie opatrenia štátu, napríklad daň z finančných transakcií, ktorá tlačí nahor náklady podnikov a aspoň čiastočne sa premieta aj do cien pre konečných spotrebiteľov. Naopak, ekonomické spomalenie, nižšia dôvera spotrebiteľov či zhoršenie situácie na trhu práce prinesie nižšiu spotrebu domácností, čo stláča infláciu nadol.
Analytik predpokladá, že priemerná miera inflácie v tomto roku dosiahne 4 % a v budúcom roku 3,7 %. Kľúčové budú podľa neho tri faktory. „Prvým je, ako sa bude vyvíjať ekonomická situácia a s ňou aj inflačné tlaky, prípadne ako na tieto podmienky zareaguje ECB. Druhým faktorom je presný model energopomoci pre domácnosti. Tretím je konsolidácia, ktorej formu ešte nepoznáme, avšak s najväčšou pravdepodobnosťou bude mať vplyv aj na ceny v ekonomike,“ priblížil Horňák.
V tejto súvislosti bude veľmi záležať, na čo bude vláda pri konsolidácii dávať dôraz, zdôraznil Boháček. „Dnes vieme povedať, že zložka nákladov na energie by sa pre väčšinu domácností opätovne meniť nemala, čo však neznamená, že si vyššie životné náklady u nás nenájdu cestu k domácnostiam inde. Ak sa naplnia scenáre vyššej fiškálnej konsolidácie na strane príjmov, Slovensko môže byť aj v roku 2026 jednou z mála krajín EÚ, kde sa inflácia opäť zrýchli,“ vysvetlil.
Analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák je optimistickejší. Vychádza z predpokladu, že vláda ani v roku 2026 plne neprenesie trhové ceny energií na domácnosti. „V našom základom scenári zatiaľ nepočítame ani s ďalším zvyšovaním nepriamych daní, čo by malo viesť k zvoľneniu inflácie smerom k 3 %. Akékoľvek zvýšenie daní, či významnejšie zníženie dotácií cien energií môže ale rast cien opätovne posunúť smerom k 4 %,“ zhodnotil.
Spotrebiteľské ceny rastú stále rýchlejšie, ako predpokladá letná prognóza Národnej banky Slovenska (NBS), upozornil analytik centrálnej banky Branislav Karmažin. „Spôsobila to najmä neutíchajúca potravinová inflácia, ktorú do veľkej miery ťahajú nápoje. Okrem potravín prekvapili aj ceny neregulovaných služieb, ktoré po kulminácii v predošlom mesiaci stále vykazujú silné medziročné nárasty,“ priblížil.
Pri zachovaní aktuálnych trendov by tak mala podľa neho priemerná inflácia meraná národným indexom CPI dosiahnuť tento rok 4,1 %, teda viac ako 3,9 % z letnej prognózy NBS.
Koktejl.sk
