Známy hudobný producent a nekompromisný porotca šou Česko Slovensko má talent Jaro Slávik prehovoril o svojich najlepších aj najhorších investíciách. Mnohí by zrejme čakali, že sa bude chváliť luxusom, opak je však pravdou. Slávik má až nečakane skromný prístup k peniazom. V podcaste platformy Chalan z Burzy prekvapil aj porovnaním života v Dubaji a na Slovensku.
V podnikaní si Slávik za poslednú dekádu prešiel náročnými skúškami. Veľké plány s aplikáciou mu prekazila pandémia, vojna na Ukrajine aj vyšetrovanie jedného z investorov. „Ocitol sa v hľadáčiku polície. Aj keď sa to potom vysvetlilo, tak tá povesť ostala,“ priblížil.
Nepríjemnosti mu priniesla aj výstava obrazov s Jeanom-Claudom Van Dammom, ktorého psychické problémy viedli k obavám, že vystavené diela bude chcieť niekto ukradnúť. „Sú to veci, pri ktorých by sa asi iný zrútil, ale je to súčasť podnikania. Nemôže ti predsa všetko vyjsť,“ poznamenal s nadhľadom.
Za svoju najlepšiu životnú investíciu považuje celý svoj život. „Narodil som sa pod šťastnou hviezdou a stále musím povedať, že relatívne nemusím vyvíjať veľké úsilie na to, aby som zarábal peniaze,“ dodal.
Sám však hovorí, že toho nepotrebuje veľa a má skôr skromný a striedmy životný štýl, aj keď by to do neho ľudia nepovedali. „Ja nepotrebujem mať totiž viac áut, ja sa potrebujem prepravovať. Nepotrebujem mať tri investičné byty v Dubaji, keď každému hovorím, že v Dubaji bývam vďaka svojej práci,“ vysvetlil svoj postoj k materiálnej spotrebe.
„Takže ma ten deň v Dubaji stojí menej ako deň v Bratislave. Rok v Dubaji ma stojí menej ako rok v Bratislave alebo v Prahe,“ prekvapil vyhlásením o reálnych nákladoch na život.
Tento fakt potvrdil aj moderátor diskusie, ktorý v Dubaji strávil so Slávikom spoločný čas. „Tam strihali za 10 alebo za 15 dirhamov, čo sú tri eurá. Na Slovensku ťa za to ani neostrihajú. U nás sú drahší aj psí kaderníci,“ uviedol moderátor a dodal, že namiesto drahých taxíkov sa po meste presúvali bežnou verejnou dopravou.
„Ty môžeš v tom Dubaji žiť ako na dovolenke, ale môžeš tam žiť normálne, aj v Bratislave žijem normálne,“ chopil sa slova zasa Slávik. „Ten môj skromný životný štýl, relatívne frugálny, čo je paradox, lebo si všetci myslia, aký som fičúr, čo len tak pláva životom, v kombinácii s vedomím, že mi stačí spraviť málo, aby som pokryl mesačné náklady a niečo odložil,“ pokračoval.
„Stačí mi trošku zapriahnuť a 5 až 10-tisíc zarobím, že to je otázka dňa, dvoch, troch. Nepotrebujem na to makať, nech sa bavíme v konkrétnych číslach. Toto nastavenie je zároveň prekážkou toho, aby som hromadil majetok, niekde niečo skupoval a investoval. Nemám potrebu investovať, lebo viem, že tie peniaze zarobím,“ skonštatoval.
Slávik investoval do seba, do kontaktov a v minulosti spravil správne a dlhodobé biznisové rozhodnutia. „Môj pasívny príjem je postavený na predaji jedného hudobného katalógu, ktorý som pred rokmi kúpil na Kube,“ uzavrel tému Slávik s tým, že mu kubánsky katalóg mesačne generuje viac čistých peňazí než iným ľuďom ich byty, a to bez akýchkoľvek starostí.
