Uvedomuje si, že Kyjevu dochádzajú sily a boje v takejto intenzite nemôžu pokračovať navždy, uviedol v rozhovore pre TASR analytik Tomáš Řepa z Univerzity obrany v Brne. Podobná situácia na fronte podľa jeho slov platí aj pre Rusko, avšak „tam je politické rozhodnutie Kremľa nadradené čomukoľvek inému“.
Osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg koncom minulého týždňa zaskočil Európu vyhlásením, že na rozhovoroch o ukončení vojny na Ukrajine nebude mať miesto pri rokovacom stole. Šéf americkej diplomacie Marco Rubio v nedeľu večer miernil obavy vyjadrením, že Európa by mala byť zapojená do mierových rokovaní.
Prípadné dohodnuté prímerie či následný trvalý mier bez Európy by však podľa Řepu nevydržal. „Ukrajina je súčasťou Európy, vojna mala na kontinent značný dosah a veľký počet európskych štátov poskytol Ukrajine nezanedbateľnú pomoc. Ak by sa Európa nezapojila do mierových rokovaní, ťažko by išlo o skutočne akceptovateľné podmienky pre všetkých,“ myslí si analytik.
V reakcii na neochotu prizvať Európu na rozhovory o ukončení vojny zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron mimoriadny summit v Paríži. Lídri viacerých európskych krajín chcú na ňom prerokovať situáciu na Ukrajine, Trumpov plán, výzvy pre bezpečnosť v Európe a postoj voči novej americkej administratíve. Neformálne zasadnutie by mohlo podľa Řepu priniesť aspoň zdanlivú jednotu hospodársky a vojensky najsilnejších európskych krajín vo vzťahu k vojne.
Na stretnutí by sa mali zúčastniť premiéri alebo prezidenti Nemecka, Británie, Talianska, Poľska, Španielska, Holandska a Dánska, ktoré zastupuje pobaltské a škandinávske krajiny. Prítomní budú aj predseda Európskej rady António Costa, predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová a generálny tajomník NATO Mark Rutte. Podľa analytika budú musieť lídri tento formát ešte nejako vysvetliť Spojeným štátom. „Je však zrejme zjavné, že ide o krajiny, ktoré sú z pohľadu zámoria vnímané ako dôležitejšie,“ konštatoval.
Ak by nakoniec predsa len došlo k pozastaveniu bojov na Ukrajine bez účastí Európy na priamych rokovaniach, tá zohrá podľa analytika určite dôležitú úlohu v následnom procese. „Bude to musieť byť Európa, ktorá bude dohliadať na prímerie a investovať do vlastnej a ukrajinskej obranyschopnosti,“ zakončil Tomáš Řepa z Univerzity obrany v Brne.
ŠVÉDSKO NEVYLUČUJE VYSLANIE MIEROVÝCH JEDNOTIEK NA UKRAJINU
Švédsko nevylučuje možnosť vyslania mierových jednotiek na Ukrajinu v prípade uzatvorenia mierovej dohody medzi Kyjevom a Moskvou. V pondelok ráno to vo verejnoprávnom rozhlase Sveriges Radio povedala ministerka zahraničných vecí Maria Malmer Stenergardová. TASR informáciu prevzala z agentúry AFP. „Najskôr musíme rokovať o spravodlivom a udržateľnom mieri, ktorý bude rešpektovať medzinárodné právo... Keď takýto mier uzavrieme, bude ho treba udržať a naša vláda v tejto súvislosti nič nevylučuje,“ vyhlásila Stenergardová.
Švédska ministerka sa tak vyjadrila niekoľko hodín pred mimoriadnym summitom niekoľkých európskych lídrov v Paríži. Cieľom je prerokovať plány amerického prezidenta Donalda Trumpa na ukončenie vojny na Ukrajine. Vyslanie mierových síl na Ukrajinu v noci na pondelok pripustil aj britský premiér Keir Starmer. V článku pre The Daily Telegraph, uviedol, že cíti zodpovednosť za potenciálne ohrozenie britských vojakov, ale pomoc Ukrajine podľa neho pomôže posilniť bezpečnosť samotnej Británie i európskeho kontinentu.
Koktejl.sk
Koktejl.sk
