Koktejl.sk
Podpredseda Rady STVR Lukáš Machala sa stal opäť terčom kritiky a nechcenej pozornosti. Môžu za to jeho výroky o úpadku jazykovej kultúry vo verejnoprávnych médiách. Pravá ruka ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej navrhla, aby sa miesto skratky USA používala skratka SŠA ako Spojené štáty americké. Nadhodil tiež, že v minulosti dostávali novinári za jazykové prehrešky pokuty a podobný systém by sa mal vrátiť.
Internet zaplnili reakcie na vyhlásenia, ktoré zazneli na utorkovom zasadnutí Rady STVR. Slova sa chopil aj bývalý poradca premiéra Roberta Fica a politický analytik Eduard Chmelár. Podľa jeho slov nie je úpadok jazykovej kultúry v médiách maličkosť, no štátny úradník dáva zlé príklady.
„Nešťastné vyjadrenie generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva kultúry SR Lukáša Machalu, ktorý navrhol poslovenčiť skratky a pokutovať redaktorov za jazykové prehrešky, vyvolalo opäť búrku v pohári vody a posun významu jeho slov niekam, kde už politika zdebilnieva a venuje sa podružným témam alebo dokonca vymysleným škandálom," napísal v úvode statusu.
Dodal, že pri SŠA nehovoril Machala celkom do vetra. Naozaj ide o slovenskú skratku pre Spojené štáty americké, ibaže tento výraz je už archaický a prestal sa používať v polovici minulého storočia. „Jeho návrat si nemôžete vynútiť príkazom alebo pokutovaním. Jazyk je dynamický nástroj a o jeho podobe rozhodujú hlavne aktívni používatelia," zdôraznil odborník. On sám sa napríklad odmieta riadiť pravidlami z roku 1991, ktoré poslovenčili uhorské priezviská.
„Držím sa toho, ako sa tieto šľachtické rody volali, lebo toto je cesta do pekla - skončíme ako v ruštine, kde sa foneticky prepisujú všetky zahraničné priezviská. Ešte rozoznáte, že Ajnštajn je Einstein a Ňútn je Newton, pri menej známych menách však nemáte šancu identifikovať ich skutočnú podobu. A ja s týmito menami najčastejšie pracujem - vo výskume, vedeckých štúdiách, publicistike - nie nejaká redaktorka Jazykovedného ústavu SAV, ktorá si to vymyslela a direktívne tým zaviazala používateľov jazyka," pokračoval Chmelár.
Machalovi dal verejne za pravdu v jednej veci. „Jazyková kultúra našich médií je dlhodobo otrasná a vo verejnoprávnom prostredí neakceptovateľná. Zobral si na to však veľmi zlý príklad. Slovenčinu totiž najviac neprznia cudzie slová. Przní ju zlá výslovnosť (napríklad aj Machalovo tvrdé nárečie, ale on nie je redaktorom), nepoužívanie dĺžňov, zásahy do štruktúry jazyka ("vidíme sa" namiesto "uvidíme sa" a podobne). Z tohto sa nedá vysmiať," zdôraznil.
Chmelár by na rozdiel od podpredsedu Rady STVR v následkoch za chyby ešte pritvrdil. „Takýchto jazykových barbarov, ktorí na sebe nepracujú, nestačí pokutovať, treba ich vyhodiť. Kedysi by sa do televízie alebo rozhlasu nedostali ani do strižne, to bola základná podmienka, preto dodnes obdivujeme legendárne televízne hlásateľky, lebo pôsobili na celú spoločnosť ako vzory slovenskej jazykovej kultúry - viď nedávno ocenená Alena Heribanová," zložil poklonu televíznej stálici.
„Takže, prosím, nepodceňujme túto otázku, nekarikujme ju, nie je to maličkosť. STVR však nepotrebuje drába, ale minimálne jazykového poradcu. Kultivovaná reč by mala byť absolútne samozrejmou a nediskutovateľnou podmienkou prijatia do zamestnania v médiách verejnej služby. Chceme počuť z televíznej obrazovky krásnu spisovnú slovenčinu. To ostatné sú taľafatky," odkázal Chmelár.
Koktejl.sk
