Koktejl.sk
Na desiate výročie úmrtia katolíckeho kňaza, saleziána, publicistu a charitatívneho pracovníka Antona Srholca mu venoval príspevok na sociálnej sieti aj spisovateľ Jozef Banáš. Srholec sa po Nežnej revolúcii sa podieľal na rozvíjaní sociálnych i pastoračných aktivít pre ľudí na pokraji spoločnosti a cirkvi. Od roku 1992 viedol v Bratislave domov pre bezdomovcov Resoty a od roku 2008 bol predsedom Konfederácie politických väzňov Slovenska. Zomrel 7. januára 2016 vo veku 86 rokov.
Po tom, čo zverejnil Banáš spomienky na časy so Srholcom, nasledoval od neho ostrejší príspevok. Reagoval tak na reakcie, ktoré na sociálnej sieti medzičasom zmizli. "Opäť odkazujem nešťastníkom... Pred niekoľkými dňami som si na Facebooku pripomenul desiate výročie odchodu otca Srholca spomedzi nás. Uviedol som, že sme spolu sedávali v poslaneckej kancelárii, ktorú som mal v jeho domove pre bezdomovcov. A už sa ozvali nešťastníci, že si vymýšľam, vraj sa predvádzam. Nuž teda, kanceláriu som v jeho domove mal," bránil sa.
"Dokonca denník Sme o tom priniesol peknú informáciu. Ľúto mi len je, že pokiaľ viem, odvtedy ma žiadny poslanec nenasledoval," vyhlásil na Facebooku Banáš a ako dôkaz pripojil fotku článku. Nájdete ju v galérii.
Spisovateľ a otec moderátorky Adely Vinczeovej už po tomto viac nenapísal, ale pripojil slová z knihy, ktorú podľa jeho slov v kancelárii pripravovali.
„Šťastný je ten človek, ktorý je na strane svetla, tepla a vrúcnosti, na strane poznania. Nevieme si predstaviť spoločnosť, v ktorej by boli samí dobrí ľudia. Bola by to veľmi nudná spoločnosť. Dokonale dobrá spoločnosť, nazvime ju kráľovstvom Božím, je ešte ďaleko pred nami. Zlo tu musí byť, je to súčasť osobnej výbavy každého z nás, nášho dedičstva, súčasť našich vzťahov. Je to akýsi mechanizmus, ktorým prekonávame odpor, aby sme sa menili, zdokonaľovali. Keby nebolo toho tlaku, ktorý nám spôsobuje bolesť či už fyzickú, alebo duševnú, tak by sme nerástli. Takže aj zlo je mechanizmus, ktorý nás posúva vpred,“ citoval Banáš odkaz Srholca.
Anton Srholec sa narodil 12. júna 1929. V roku 1944 nastúpil do Saleziánskeho ústavu v Šaštíne. Po násilnom rozpustení reholí sa ako saleziánsky klerik v roku 1951 pokúsil o prekročenie hraníc, aby mohol pokračovať v štúdiách teológie v Taliansku. Útek sa nevydaril, bol odsúdený na 12 rokov a deväť odsedel vo väzení a pracovných táboroch v jáchymovských uránových baniach.
Po prepustení pracoval v robotníckych profesiách v Skalici a Ostrave. Študoval na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne, kde si dokončil štúdiá a v roku 1970 bol v Ríme vysvätený na kňaza. Vrátil sa na Slovensko a 15 rokov pôsobil ako kňaz v pastorácii. V roku 1985 mu za účasť na Velehradskej púti zobrali štátny súhlas na kňazské pôsobenie. Do roku 1989, keď sa stal dôchodcom, znova pracoval ako robotník.
Koktejl.sk
