Koktejl.sk
Keď britský paralympionik David Smith (47) začal pociťovať rozmazané videnie, únavu a podráždenosť, pripisoval tieto príznaky množstvu času strávenému pri televízii počas liečenia z poranenia rebier. Myslel si, že stačia okuliare a že jeho únava je prirodzenou súčasťou rekonvalescencie. Po návrate z dovolenky na Jamajke si však jeho blízki všimli, že sa začína uzatvárať do seba, stal sa mrzutým a uzavretým a jeho myslenie už nebolo také jasné ako predtým, informuje The Mirror.
Jeho zmena správania bola taká výrazná, že ho najbližší presvedčili, aby navštívil nemocnicu v Chelsea, kde pohotovostná CT snímka odhalila tri nádory na mozgu. Okamžite absolvoval 6-hodinovú operáciu, počas ktorej mu odstránili nádor veľký ako pomaranč. Neskôr musel podstúpiť ďalší život zachraňujúci zákrok pre hromadenie tekutiny v mozgu. Lekári potvrdili, že nádory sú nezhubné, no podstupuje rádioterapiu, aby sa zmenšili zostávajúce dva.
David opísal, že až po návrate z Jamajky sa jeho telo skutočne začalo kaziť. 9. októbra sa mu v Londýne veľmi priťažilo a sám si na toto obdobie takmer nespomína. Hovorí, že mal veľké šťastie, že pri ňom bola rodina, ktorá si všimla, že s ním niečo vážne nie je, a dostala ho do nemocnice. „Nebol som to ja. Bol som impulzívny, frustrovaný. Nádor napadol priestor, kde sa stretáva logika a emócie, takže ten vnútorný hlas, ktorý vám pri chôdzi tmavou uličkou našepká, že to nie je bezpečné, jednoducho zmizol,“ vysvetlil svoje ťažkosti.
Stále nechápe, ako mohol letieť domov z Jamajky s niečím takým v hlave, alebo že mohol kedykoľvek zomrieť, dokonca aj počas hrania golfu v Aviemore. „Začal som cítiť, že strácam kontrolu nad životom," zaspomínal si. Po zákroku trpel stratou krátkodobej pamäti a problémami s rečou, pretože nádor sa rozšíril k jeho čelnému laloku, oblasti zodpovednej za osobnosť, emócie a logické uvažovanie.
Veľmi dobre si uvedomuje, že zvyšok života bude tráviť na kontrolách, na rádioterapii a možno podstúpi aj ďalšie operácie. V nemocnici zostal osem dní a 16. októbra sa vrátil domov k manželke Angele. Spomína, že prvé dni boli rozmazané, nevedel robiť rozhodnutia, nechápal, čo sa deje a bol vyčerpaný, no obklopený milujúcimi ľuďmi, ktorí ho podržali. „Zotavenie bolo náročné a noci ešte dlhšie, ale nikdy som necítil väčšiu vďačnosť za život,“ vyznal sa.
Po týždni doma zvládol prvú prechádzku. „Je to pre mňa ťažké, pretože viem, ako zomriem. Môj mozgový nádor sa stále vracia,“ hovorí. Je v štádiu 2 a po 15 rokoch boja vie, že jeho cesta sa neskončila. „Keď vám to diagnostikujú, neexistuje žiadna stratégia, ako to zvládnuť. Možno vám dajú čas alebo ukážu výskum, ale nie je tu terapia ani pomoc. Mám skvelých priateľov a rodinu, ale nechcem, aby sa stali mojimi opatrovateľmi, na to sú terapeuti. Chcem si s nimi užívať čas, ktorý mám,“ ozrejmil.
„Aj ranná káva chutí inak. Viem, že žijem a viem, že by som zomrel, keby nebolo lekárov. Musíte si len otočiť perspektívu, vážiť si čas, ktorý mi zostáva, a skutočne vidieť krásu života,“ dodal.
David bojuje s nádorom na chrbtici už od roku 2010. Diagnostikovali mu tuhý vláknitý nádor, zriedkavý typ nezhubného rastu, ktorý ovplyvňuje mäkké tkanivá. Ukázalo sa však, že sa rozšíril, pričom bunky nádoru sa dostali do krvi a putovali až do mozgu. Rozmazané videnie, únavu a bolesti hlavy začal pociťovať v auguste 2025, no ignoroval ich, až kým ho rodina v októbri nepresvedčila, aby išiel k lekárovi.
Koktejl.sk
