Koktejl.sk
Klimatické zmeny trápia celý svet a obľúbené dovolenkové destinácie Slovákov nie sú výnimkou. Experti poukazujú na zlé správy, ktoré môžu postihnúť pobrežia Jadranského mora už v najbližších rokoch, píše web Danas. Riaditeľ chorvátskej verejnej inštitúcie Natura Histrica Silvijo Buttignoni hovorí o klesajúcej biodiverzite a vyzýva vládu, aby konečne začala konať.
„Osobne si pamätám, keď som sa ako dieťa potápal všetko bolo plné rýb. Aj dnes sa potápam na tých istých miestach a vidím plávať možno jednu-dve ryby. Ich populácia sa drasticky znížila. Ťažko povedať, či je to spôsobené nadmerným rybolovom, klimatickými zmenami alebo ich kombináciou,“ povedal pre chorvátsky portál.
Riaditeľovi tiež robia vrásky na čele požiare a búrky, ktoré sú stále ničivejšie. Preto vyzýva vládu, aby začal robiť preventívne opatrenia a nie dávať veľké peniaze až potom, keď sa nešťastie stane.
„Treba poslať na Istriu inšpektorov, nech vyčistia nelegálne stavby, aby sme tam mohli sadiť stromy. Na čo čakáme? Neviem, čo zanecháme našim deťom. Teploty stúpajú, požiare pohlcujú lesy, ktoré by mali absorbovať CO₂ (oxid uhličitý). Vláda by mala vysadiť stromy alebo čokoľvek zelené, čo pohlcuje CO₂, umiestniť filtre na továrne, obmedziť dopravu v mestách. Robíme to zle, ako keby sme prilievali olej do ohňa a nemá to konca kraja,“ zakončil Buttignoni.
Okrem úbytku biodiverzity trápi odborníkov aj zvýšená teplota povrchovej vrstvy mora a stúpajúca hladina. Geofyzik Mirko Orlić tvrdí, že teplota hornej vrstvy Jadranského mora sa za posledných šesť desaťročí zvýšila o 1,8 stupňa Celzia a toto tempo sa zrýchľuje, uviedol v obsiahlom rozhovore pre morski.hr.
Rastúce teploty už zmenili základný charakter mora, koraly odumierajú a teplejšie vody využívajú nové druhy inváznych rias a rýb. Geofyzik z Katedry vedy a matematiky Záhrebskej univerzity a Chorvátskej akadémie vied a umení uviedol, že rýchlo sa meniace podnebie spôsobuje problémy takmer pre všetky druhy života, ktoré žijú v mori alebo blízko mora – vrátane ľudí. Okrem otepľovania hladina morí stúpa. Súčasným tempom sa podľa Orlića do konca storočia zvýši asi o jeden meter.
To ale nie je všetko. Očakávané vplyvy zmeny klímy v pobrežných oblastiach Jadranského mora môžu ohroziť aj dostupnosť sladkej vody v dôsledku salinizácie podzemnej vody, a nárastu požiarov súvisiacich so suchami a vlnami horúčav.
Pobrežné mestá v oblasti, kde sa sústreďujú kultúrne, spoločenské, rekreačné, turistické a ekonomické aktivity, sa musia pripraviť na záplavy, či pobrežnú eróziu a poklesy, ktoré ovplyvnia obyvateľstvo, mestá, infraštruktúru a miestne ekonomiky, píše web CMCC.
Koktejl.sk
