Koktejl.sk
Peter Nagy sa opäť raz vrátil v čase a zaspomínal na svoje umelecké začiatky. V rozhovore pre Rádio o 106 sa známy spevák otvorene rozhovoril o dobe, keď umelcom nekompromisne diktoval podmienky minulý režim. Obľúbený hitmaker totiž musel čeliť nielen prísnym cenzorom, ale dokonca aj obávaným ŠtB-ákom.
Prešovský rodák sa vo svojich pesničkách vždy snažil zachytiť najmä reálne pocity. "Ja robím jednoduché pesničky, nie sú zložité, ani harmonicky a tak ďalej. Ja som z tej generácie proste jednoduchých bigbítových pesničiek, tie sú pre mňa dobré," priznal v rozhovore známy spevák.
Práve jeho generácia si musela na vlastnej koži prejsť obrovským tlakom zo strany štátnej moci. "A tie texty sú dôležité, že pravda mojej generácie je v tom, že sme vyfackaní, lebo sme zažili, moja generácia zažila prechod, zažili sme tú sekiráciu za socializmu, čo sa týka kultúry," opísal náročné obdobie Peter Nagy. "Hej, niekto povie, že za socializmu bolo lepšie, komu ako, lebo my sme boli kontrolovaní," dodal rázne.
So samotným dohľadom obávanej tajnej polície sa pritom stretol už na svojom úplne prvom vystúpení v českej metropole. "Ja si pamätám, ako súdruhovia z ŠtB boli na mojom prvom vystúpení v Prahe, kde sme hrali na internáte v Južnom Meste a ten usporiadateľ bol z toho bledý, že teda či mi dovolia – dobre počuješ – či mi dovolia ďalej hrať vôbec," opísal obrovský strach.
Dôvodom prehnanej reakcie režimu bola práve nefalšovaná radosť a šialenstvo prítomných fanúšikov v sále. "Lebo bolo, že Peter Nagy nejaké, že moc ľudia tam šantia, moc skáču, spievajú. Takže oni prišli a pozreli si celý koncert a potom povedali: 'No, uvidíme'," priblížil mrazivé slová ŠtB-ákov známy hudobník.
Dnes si už málokto dokáže predstaviť, že by o osude celého koncertu rozhodoval obyčajný zásah zhora. "Ale si predstav, že by dnešná kapela hrala a príde tam nejaký policajt a povie: 'Vy nemôžete hrať'," zamyslel sa hitmaker. "Hej, samozrejme, je tu určitá kontrola dnes, že pokiaľ nepropaguješ násilie, drogy alebo fašizmus, tak môžeš hrať," doplnil pohľad na súčasné pravidlá.
Mladá generácia si podľa neho obrovskú devízu dnešnej doby častokrát ani nedokáže naplno uvedomovať. "Ale inak je tá sloboda vyjadrenia najlepšia ako čo ja viem, že len tí mladí si to neuvedomujú, akú slobodu majú, pretože oni nepoznajú tie putá," poznamenal so smútkom v hlase.
Prísnym schvaľovaním totiž musela v minulosti prejsť každá jedna pieseň. Pred samotným nahrávaním v štúdiu museli autori podstúpiť zdĺhavý a nepríjemný schvaľovací proces. "Ja som mal problémy s tým, že hovorím, že my sme dva mesiace pred tým, než nás pustili do štúdia, do Opusu, museli odovzdávať texty piesní," zveril sa Nagy. "Hudba až tak ich nezaujímala, ale texty, pretože tie niesli nejaký názor," vysvetlil praktiky cenzorov.
Zákaz tak postihol aj jeho známu skladbu, v ktorej komunistickým úradníkom prekážal jeden konkrétny výraz. "Takže ja mám takú pieseň Udobrenia a tam bolo: 'Tam niekde v nás musí byť anjel, čo povie áno'," zaspomínal si na pôvodný verš. "A oni mi to vrátili na Ministerstve kultúry, že ten anjel je religiózny symbol starých časov, že to je vlastne náboženský symbol, že to musím zmeniť," uviedol spevák.
Kvôli rozhodnutiu úradníkov musel verš napokon pod hrozbou zákazu celého albumu okamžite prepísať. "Že inak to nepustia, že inak nejdeme nahrávať album. Tak ja som musel prepísať: 'Tam niekde v nás musí byť to malé tiché áno'," opísal nútenú zmenu. "Nebolo to jednoduché," zhodnotil absurdné nariadenie.
Aj napriek všetkým prekážkam stál po celý čas za svojimi hodnotami a snažil sa šíriť len pozitívnu energiu. "Ale na tých textoch si dávam záležať, aby boli pozitívne, aby verili v dobro. A pritom ja nie som nejaký kazateľ alebo čo, nechcem byť influencer a takéto nadávky. Proste ja som obyčajný človek z Prešova, ktorý chce robiť svoje pesničky, nič viac," uzavrel úprimne Peter Nagy.
Koktejl.sk
