V piatok 15. mája 2026 o 21.45 h prinesie televízna Dvojka nový diel relácie Medzi nami s Katou Martinkovou, ktorý divákov pozve na inšpiratívnu cestu životom výnimočných osobností, ktoré majú jedno spoločné – vek, ktorý by mnohých mohol zastaviť, no ich nezastavil. Relácia bude venovaná téme dlhovekosti, aktívneho starnutia a tomu, čo človeka drží vo forme nielen fyzicky, ale aj duševne.
Jedným z hostí bude hokejová legenda Jozef Golonka, muž s prezývkou Žiletka, ktorého príbeh je rovnako ostrý, dramatický a fascinujúci ako jeho hra na ľade. Narodil sa 6. januára 1938 v Bratislave a stal sa jedným z najlepších svetových hokejistov svojej doby. Z ôsmich účastí na majstrovstvách sveta si odniesol tri striebra a tri bronzy, z olympiád bronz z Innsbrucku 1964 a striebro z Grenoblu 1968.
Bol to kapitán, ktorý pred legendárnym zápasom proti vtedy nezdolateľným Sovietom v roku 1969 zvolal spoluhráčov a povedal im nahlas to, čo všetci cítili: „Poďme tam, porazme ich a potom im nepodáme ruky." A tak sa aj stalo. Dvakrát.
Triumf, ktorý nebol len športový, bol to vzdor celého národa voči okupácii, vyjadrený na ľade pred očami celého sveta. Keď sa potom víťazné mužstvo vrátilo do Prahy, čakalo na nich na Staromestskom námestí pol milióna ľudí, ktorí kričali „Golonka na hrad," spomína dnes s dojatím v hlase a vzápätí dodáva s typickým úsmevom, že prišiel k mikrofónu a davu odpovedal: „A čo by som tam robil?“
Jeho život však nebol len o triumfoch. Na tele má vyše 300 stehov po rozličných operáciách a takmer prišiel o kariéru – a možno aj o život – po ťažkom zranení v roku 1962, keď ho najprv mylne liečili na tuberkulózu. Rok mimo ľadu, štyri mesiace v Piešťanoch, a predsa sa vrátil a hral na olympiáde.
Za svoju kariéru bol uvedený do štyroch hokejových siení slávy – medzinárodnej, slovenskej, nemeckej aj českej. Stretol sa s anglickou kráľovnou, švédskym kráľom aj Richardom Nixonom. „Ja som si tú ruku týždeň neumýval," smeje sa. A hoci mu chodili lákavé ponuky zo zahraničia, nikdy neemigroval. Zostal. Pre rodinu, pre Slovan, pre Slovensko.
Jozef Golonka spomína na svoje športové začiatky
Hoci prešiel tenisom aj krasokorčuľovaním, preslávil ho práve hokej. Mohlo ho krasokorčuľovanie v niečom vycibriť pre hokej? „No tak, niekedy som zahral tomu súperovi aj na husliach, keď som mu dal gól... A to nemali radi! Potom ma naháňali. Lebo ja som bol takej útlejšej postavy, ja som bol taký ‚malý jaguár‘. Som sa nebál a išiel som do všetkého, čo bolo treba,“ prizná legenda.
„A preto ma mali moji spoluhráči aj dosť radi. Keď bola nejaká bitka, tak ma tam poslali. A tam som vždy dostal poriadnu bitku! A potom som aj rozdal niečo... Ale stálo to za to. A povedali: ‚Jéj, ako dobre vyzeráš, máš modrinu pod okom!‘“ pobavil Golonka.