Svoj pontifikát začal nebohý pápež František návštevou rímskej baziliky zasvätenej Panne Márii. Stalo sa tak deň po tom, ako ho kardináli v konkláve zvolili za prvého pápeža pochádzajúceho z Latinskej Ameriky.
Talianska štátna televízia RAI informovala, že pápež, ktorý bol do zvolenia na Petrov stolec arcibiskupom Buenos Aires, vstúpil do Baziliky Santa Maria Maggiore bočným vchodom. Pápeža počas návštevy v Bazilike Santa Maria Maggiore sprevádzal aj dlhoročný osobný tajomník emeritného pápeža Benedikta XVI., monsignor Georg Gänswein.
Pápež krátko po svojom zvolení v prvom príhovore k asi 100 000 veriacim zhromaždeným na Námestí sv. Petra okrem iného povedal, že chce Pannu Máriu v modlitbách prosiť, aby "ochraňovala celý Rím". Podobne ako mnohí Latinskoameričania, aj on bol oddaný kultu Panny Márie. Aj Baziliku Santa Maria Maggiore navštívil v súvislosti s tým a modlil sa pred ikonou Madony s Ježiškom, ochrankyne rímskeho ľudu.
"Má túto ikonu Panny Márie vo veľkej úcte a zakaždým, keď prichádza z Argentíny, navštevuje túto baziliku," povedal pred rokmi jeden z tamojších kňazov Elio Montenero. "Boli sme dnes prekvapení, pretože jeho návšteva nebola vopred oznámená," spomínal na nečakaný príchod Svätého Otca.
Bazilika Panny Márie Väčšej je jedna zo štyroch tzv. patriarchálnych bazilík, takže pri hlavnom oltári smie svätú omšu vykonávať iba pápež. Nachádza sa síce v Ríme, ale je exteritoriálnou súčasťou štátu Vatikán. Je známa pod štyrmi menami, okrem najčastejšie používaného Santa Maria Maggiore sa volá aj Santa Maria ad presepem (Panna Mária s jasličkami), keďže v chráme, pod hlavným oltárom uchovávajú fragment Ježišových jasličiek z Betlehema.
V chráme je byzantská ikona Madony s dieťaťom s názvom Spása rímskeho ľudu (Salus Populi Romani), pochádzajúca zrejme zo 6. storočia. Rimania ju majú vo veľkej úcte, lebo keď v roku 590 zúril v Ríme mor, pápež Gregor nariadil nosiť ikonu po mestských uliciach. Legenda tvrdí, že na miestach, kde sa vzácny obraz objavil, vraj mor akoby zázrakom zmizol.