Päťdesiatdvaročná Kerie Ivory trpí neuroendokrinnými nádormi tenkého čreva, ktoré sa rozšírili do lymfatických uzlín, pečene, chrbtice aj rebra. Lekári jej však podľa jej slov povedali, že na ďalšiu liečbu musí čakať, kým sa nádory nezväčšia. Neuroendokrinné nádory sú často pomaly rastúce a ťažko odhaliteľné, čo znamená, že pacienti s nimi môžu žiť roky pred stanovením diagnózy, uviedol denník Mirror.
„Je ťažké žiť s pomaly postupujúcou, plazivou rakovinou,“ povedala Kerie z Buckinghamshiru. „Neustále čakám, kým nádory narastú natoľko, aby som mohla dostať liečbu, ktorá je pre mňa vhodná. Je zničujúce vedieť, že mám rakovinu a neliečime ju. Pri mnohých iných druhoch rakoviny sa nasadí všetko možné. Ja som nútená s touto chorobou žiť namiesto toho, aby sa odstránila,“ zdôverila sa žena. Dodáva, že jej deti ťažko znášajú vedomie, že ochorenie nikdy úplne nezmizne a v určitých obdobiach sa môže zhoršiť a vyžadovať zásah.
Lekári sa domnievajú, že s rakovinou mohla žiť štyri až štyri a pol roka pred jej odhalením v roku 2012. Prvým príznakom bol pretrvávajúci kašeľ, ktorý bol opakovane nesprávne diagnostikovaný ako nádcha, astma, reflux či zatekanie hlienov. Napriek opakovaným návštevám lekára ju podľa jej slov uisťovali, že nejde o rakovinu. Krvné testy neskôr ukázali anémiu a so zhoršovaním stavu sa objavili vážne črevné problémy, ktoré lekári podľa nej pripisovali syndrómu dráždivého čreva.
„Stále som sa vracala k svojmu lekárovi, ktorý moje príznaky zľahčoval. Bola som taká vyčerpaná, že som si musela vybrať medzi jedlom a sprchou,“ spomína. Keď jej zistili anémiu, nebola presvedčená, že to je jediný problém. „Hovorila som si, som zdravá mladá žena, to nemôže byť všetko.“ Jej brucho bolo ráno ploché, no počas dňa sa nafúklo tak, že večer vyzerala ako v piatom mesiaci tehotenstva.
Napokon ju poslali na kolonoskopiu. Počas vyšetrenia sa prístroj nedokázal dostať ďalej, pretože nádor na ileocekálnej chlopni spôsoboval nepriechodnosť čreva. „Bola to úľava, že konečne niečo našli,“ povedala. Následná magnetická rezonancia odhalila zväčšené lymfatické uzliny. Od stanovenia diagnózy podstúpila viacero rozsiahlych operácií vrátane odstránenia lymfatických uzlín, častí tenkého aj hrubého čreva, ileocekálnej chlopne a slepého čreva, časti pečene a žlčníka.
Nedávne vyšetrenia však ukázali nové ložiská v pečeni, chrbtici a rebre. Zatiaľ musí absolvovať pravidelné kontroly a dúfať, že sa rakovina náhle nezrýchli. V roku 2022 musela pre vyčerpávajúcu únavu spôsobenú ochorením opustiť prácu. „Musím sa pripraviť na ďalšie vyšetrenia a čakať, či sa tieto ložiská zväčšia. Nedokážem sa uvoľniť, keď viem, že vznikajú nové nádory. Každý deň musím obmedzovať svoje aktivity, niekedy zvládnem len jednu vec,“ hovorí.
Dodáva, že choroba ju často zaskočí v bežných situáciách. „Nedávno som bola so skupinou kamarátok v kúpeľoch. Všetky sme išli do bazéna, ale ja som si nenamočila hlavu, pretože by som si potom musela umyť vlasy a to by ma úplne vyčerpalo. Sú to malé veci, ktoré ľudia považujú za samozrejmé,“ uzatvára.
