Prepitné je pre čašníkov dôležitým spôsobom, ako si prilepšiť k platu, a zároveň ukazovateľom spokojnosti hostí pre manažment reštaurácií. Nie všade vo svete je ale samozrejmosťou. V Japonsku sa považuje dokonca za urážku.

Podobne aj v Brazílii môžu ľudia reagovať rozpačito, keď im zákazníci nechajú peniaze navyše – často ich vrátia alebo prijmú s úsmevom, bez ohľadu na výšku sumy. Na Slovensku, podobne ako v iných európskych krajinách, sa prepitné očakáva. Čoraz viac sa však ozývajú hlasy, že by namiesto zákazníkov mali férové mzdy zabezpečiť samotní zamestnávatelia.

Debata o prepitnom sa opäť dostala do popredia po tom, čo facebooková stránka „Nekŕmte nás odpadom“ zverejnila emotívny príspevok čašníka z Nitry, ktorý toto povolanie robí už ôsmy rok. „Ľudia si často myslia, že žijeme z výplaty. Pravda je taká, že bez tringeltov by sme boli stratení. Moja čistá mzda je niekedy ledva cez 800 €. Skúste z toho zaplatiť nájom, energie a ešte aj vyžiť - keď pracujete 12 hodín denne, aj cez víkendy. Tringelt pre mňa nie je bonus navyše. Je to často rozdiel medzi tým, či môžem kúpiť deťom ovocie alebo len najlacnejšie cestoviny,“ začal anonym.

„Keď mi niekto nechá euro či dve, ďakujem - lebo viem, že mi to zaplatí cestu domov. Keď mi rodina po večeri nechá 10 €, je to malý zázrak - lebo zajtra mám na desiate pre synov. Raz som dokonca výnimočne dostal aj 100-eurový tringelt. Od celkom nenápadnej partie, ktorá oslavovala narodeniny a nijak na seba nepútala pozornosť. To ma až zarazilo a bol som z toho dlho prekvapený. Štandardný tringelt je tak 5 až 10 percent, ale toto bolo gesto, na ktoré nikdy nezabudnem. Rozumiem, že keď prídete na obed na menučko, je to iné - tam tringelt neočakávam. Ak ho dostanem, je to skôr výnimka,“ pokračoval.

Neznámy muž priznáva, že sú medzi čašníkmi aj takí, čo si tringelt nezaslúžia - neochotní, nervózni, bez úsmevu, niekedy až arogantní. Takým to treba dať podľa jeho slov „vyžrať“ a nechať ich odísť s prázdnym podnosom.

„Tringelt nie je povinnosť. Je to odmena za prístup a za to, ako sa človek cítil pri stole. Každý čašník musí byť aj tak trochu herec. Vedieť vycítiť, kedy má byť vážny, kedy vtipný, kedy sa stiahnuť do úzadia. Ak to chcete robiť dobre, stojí to veľa úsilia a energie. Niekedy okolo stola behám dve hodiny, starám sa o všetko, a nakoniec si nechajú vydať do posledného centu,“ dodal.

„Nechcem sa sťažovať na ľudí, ktorí nenechajú tringelt. Píšem to preto, aby sa ľudia vedeli vcítiť aj do mysle čašníka. Pre vás je to možno drobnosť. Pre nás je to obrovská pomoc. Takže, keď najbližšie budete odchádzať z reštaurácie, myslite na to: Tringelt je vaše hlasovanie. Buď za to, že ste boli spokojní. Alebo za to, že sa má čašník nad sebou zamyslieť,“ zakončil.

Väčšinu Slovákov tento príspevok rozhneval a vyčítali mu, že mnoho ľudí pracuje za rovnaké, ak nie aj menšie peniaze a tringelty pýtať nemôžu. „Veľa ľudí nemá 800 eur a sú radi aj za to. A k tým tringeltom. Áno, keď je čašník pozorný, milý, všímavý a fakt sa stará, plus jedlo keď je dobré, tak prečo nie. Vždy niečo nechám naviac ako spokojnosť. Ale ak je opak pravdou, ešte si v duchu poviem: ,No, tak dnes ani cent naviac,‘“ napísal Maroš.

„Nehnevajte sa, ale váš príspevok je čistá drzosť. Pýtať si peniaze a napísať, aby ste mali na desiate pre deti, či na cestu domov a ešte vyvolávať v zákazníkoch pocit, že sú snáď povinní?“ myslí si Zuzana, ktorá mu odkázala, aby si našiel inú prácu alebo nemal tak veľkú rodinu, ak to neutiahne.