Jeseň života, o akej sa drvivej väčšine slovenských dôchodcov môže len snívať! Bývalý trojnásobný premiér Vladimír Mečiar si na penzii užíva pohodlie a luxus. Do jeho legendárnej vily Elektra, ktorej financovanie bolo predmetom dohadov a špekulácií, si tentokrát neprišlo policajné komando ako na Zelený štvrtok v roku 2000. Mečiar vo svojej domácnosti hostil šéfredaktora portálu napalete.sk Pavla Kapustu, ktorý na sociálnych sieťach zverejnil zábery z expremiérovej obývačky. "Ďakujeme za príjemné popoludnie a kráľovské pohostenie u zakladateľa štátu v Trenčianskych Tepliciach," napísal Kapusta na Facebooku s avízom, že dôvodom ich schôdzky bol rozhovor a príprava na medzinárodnú konferenciu.
Tri vzácne zábery zo súkromia odhaľujú, ako si kontroverzný expolitik nažíva. Miestnosti dominuje mohutná zelená sedačka, ktorá by rozmermi mohla konkurovať aj autu. Na stenách visia obrazy s dekoratívnym rámom a masívny drevený nábytok, ktorý vytvára zázemie pre televízor, ocenenie a dokonca glóbus. Na podstavci je červená kniha, ktorá by pokojne mohla byť aj ústavou.
Mečiarovci preferujú namiesto kobercov dlažbu ako z mramoru, na ktorej tróni veľký stôl s nôžkami podobnými mosadzi. Bývalý mocný muž krajiny privítal svojich hostí skutočne kráľovsky - okrem minerálok tak na ich chuťové poháriky čakali obložené misy a miska s ovocím. Všetko uhľadene postavené na sklenej table, ktorú od nožičiek stolíka oddeľovali štýlové záložky. V luxusne pôsobiacom prostredí vyzeral Vladimír Mečiar uvoľnene, spokojne a bez starostí.
Ľudia pod obrázkami z Elektry rozprúdili diskusiu. "Táto návšteva je chvály a úcty hodný počin. Napriek všetkým výčitkám, ktoré smerujú k pánovi Mečiarovi, tu nebol nikto, kto by mal odvahu si vziať vznik štátu na vlastné plecia. (...) Mnohí sa snažia pod vplyvom západnej propagandy potierať naše úspechy a pán Mečiar je jedným veľkým úspechom slovenského národa 20. storočia. Takí sa rodia raz za sto rokov. A nie privatizácia, ale to, že západu nasadol na lep a nefidlikal s nimi bolo tŕňom v západnej päte a ich propaganda silno búšila proti nemu," nazdáva sa v komentároch istá Jarmila.
Toľké ovácie nezdieľali všetci. "Učiteľ zlodejov a privatizérov. Škoda času sa tomuto aj venovať. Od roku 1990 tam boli len paraziti a toto je jeden z nich," myslí si Peter a Monika ho doplnila: "To nemyslíte vážne tomuto ďakovať. Rozkladateľovi štátu. Položili základy privatizácie a rozkrádania," dodala.
Vladimír Mečiar bol trojnásobným premiérom v búrlivých deväťdesiatych rokoch. Za otca národa ho považuje tá časť, ktorá ho chváli pre rozdelenie Československa. Narážajú na historické udalosti z 26. augusta 1992 v brnenskej vile Tugendhat, kde vtedajší český a slovenský premiér Václav Klaus a Vladimír Mečiar podpísali zmluvu o rozdelení federácie. V komentároch k atuálnym fotkám z Elektry sa k tomu vracajú diskutéri.
"Pamätáme si, že to neboli priamočiare udalosti. Mečiar hneď nebol za samostatné Slovensko, ale keďže Klaus trval na užšom zväzku dvoch štátov a Mečiar na konfederácii, čo Klaus neprijal, tak až potom došlo k vytvoreniu dvoch samostatných štátov. Slovensko malo omnoho ťažšiu východiskovú pozíciu ako Česko, lebo rozdelenie federálneho majetku bolo veľmi nevýhodné pre Slovensko," napísal na sociálnej sieti istý Štefan.
Ľubica nesúhlasila: "Treba, aby ste sa celá alternatíva dali dokopy a začali dávať skutočný obraz udalostí, ako to bolo. Jasné, že boli prešľapy, aj si každý urval, čo mohol. Ale to, čo patrí Mečiarovi, je vďaka za to, že vôbec máme svoj štát. Nikto nemal vtedy odvahu, aj Čarnogurský nás vtedy videl ako vzdialenú hviezdičku na európskom nebi niekedy v budúcnosti, čiže nikdy. Nebyť Mečiara, boli by sme veľkou českou kolóniou," dodala.
Kritici Mečiarovi pripomínajú mnohé kauzy, ktoré sa spájajú s jeho autoritárskym štýlom vládnutia, korupciou a privatizáciou. Zmieňajú únos syna prezidenta Michala Kováča v roku 1995, sabotáž referenda o priamej voľbe prezidenta a vstupe do NATO, na ktoré nadväzujú Mečiarove amnestie, ktoré znemožnili vyšetrenie únosu a zmareného referenda. Zrušené boli až v roku 2017. Éra mečiarizmu sa skončila po voľbách v roku 1998, keď síce HZDS vyhralo, ale vládu zložili demokratické strany pod vedením Mikuláša Dzurindu. Mečiar sa vrátil do vysokej politiky v roku 2006, keď spolu s Robertom Ficom a Jánom Slotom zložili koalíciu. Ďalšie jeho snahy o návrat, vrátane o funkciu prezidenta, mu už nevyšli.
