Slovensko dostalo čierny bod od Európskej komisie: Brusel je znepokojený zo stavu právneho štátu

Európska komisia (EK) vo výročnej správe o stave právneho štátu vydanej v utorok skonštatovala, že Slovensko urobilo príliš malý pokrok pri plnení odporúčaní, ktoré mu predložila v rámci vlaňajšej správy. Slovensku najnovšie vydala sedem odporúčaní. SR má okrem iného zaviesť dostatočné záruky nezávislosti pri odvolávaní predovšetkým sudcami nevolených členov Súdnej rady a zabezpečiť účinné a nezávislé vyšetrovanie a stíhanie prípadov korupcie na vysokých miestach.

V tejto súvislosti sa odporúča aj obmedziť využívanie právomoci generálneho prokurátora pri rušení rozhodnutí vyšetrovateľov a prokurátorov. EK rovnako vyzvala na posilnenie redakčnej nezávislosti verejnoprávnych médií, informuje TASR.

SR podľa správy EK neurobila pokrok v zavádzaní záruk na zlepšenie fyzickej bezpečnosti a pracovného prostredia novinárov či zaistenie riadnej účasti verejnosti a zainteresovaných strán v procese tvorby právnych predpisov - okrem iného mala obmedziť nadmerné využívanie skráteného legislatívneho konania.

EK odporúča SR, aby stanovila dostatočné právne poistky pri vyvodzovaní trestnej zodpovednosti voči sudcom za trestný čin ohýbania práva. Taktiež odporúča prijať návrhy na reguláciu lobingu, posilniť systém majetkových priznaní a overovania majetku a pokračovať v prebiehajúcom úsilí o reformu pravidiel o konflikte záujmov verejných činiteľov.

Právomoc generálneho prokurátora zrušiť konečné rozhodnutia vyšetrovateľov či prokurátorov nižšej inštancie v kombinácii s nedávno oznámenou reorganizáciou generálnej prokuratúry podľa hodnotenia eurokomisie naďalej vyvoláva obavy. EK zároveň upozornila, že odbor závažnej kriminality na GP nemá takú úroveň samostatnosti ako zrušený Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP).

V súvislosti s odporúčaním týkajúcich sa prípadov korupcie EK okrem iného uviedla, že prerozdelenie bývalých prokurátorov ÚŠP na iné úlohy, než je korupcia, predstavuje riziko, že v praxi dôjde k prieťahom v trestnom konaní týkajúcom sa zložitých prípadov, a to v situácii, keď je tento proces už vo všeobecnosti zdĺhavý.

S nadobudnutím účinnosti reformy Trestného zákona sa podľa Bruselu v otázke ochrany finančných záujmov EÚ v SR do určitej miery naplnili vopred identifikované riziká - niekoľko korupčných prípadov bolo premlčaných alebo preklasifikovaných na priestupky.

Eurokomisia napríklad poznamenala, že zmeny týkajúce sa najmä premlčacích lehôt mali vplyv na niekoľko prebiehajúcich vyšetrovaní a trestných stíhaní v súvislosti s korupciou, a to aj v prípade vysokopostavených úradníkov, politikov a podnikateľov úzko prepojených s politikou.

Eurokomisia skonštatovala, že súdny systém má naďalej nedostatky, pokiaľ ide o jeho účinnosť, najmä v prípadoch týkajúcich sa správneho práva, ktorých odhadovaný čas riešenia na prvostupňových súdoch sa prudko zvýšil zo 648 na 1040 dní v roku 2023, čím sa stal jedným z najvyšších v EÚ. Vlani sa tiež mierne zvýšila doba riešenia občianskoprávnych a obchodných sporov zo 168 na 173 dní. Prípady prania špinavých peňazí boli predvlani vyriešené v priemere za 791 dní, čo je výrazný nárast oproti 520 dňom v roku 2022.

Na Slovensku sa podľa správy EK zvýšila polarizácia verejnej diskusie, pričom politici svojimi vyjadreniami „útočia“ na mimovládne organizácie a médiá. Občianska spoločnosť je vystavená ďalšiemu tlaku a záťaži v dôsledku nových povinností podávania správ a zverejňovania informácií vyplývajúcich z novely zákona o neziskových organizáciách.

V spojitosti so zrušením Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) a zriadením Slovenskej televízie a rozhlasu (STVR) podľa EK pretrvávajú obavy z dôsledkov na nezávislosť verejnoprávneho vysielateľa.