Koktejl.sk
Divadelného a filmového herca Ivana Mistríka nazývali aj slovenský Gérard Philipe. Diváci ho obdivovali a mali radi, kolegovia si ho vážili. Bol členom divadla Nová scéna a Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave.
Od detstva sa pohyboval v umeleckom prostredí divadla a rozhlasu. Postupne sa zaradil medzi výnimočných umelcov, ktorí dali podobu aj modernej slovenskej kinematografii. Stal sa typickým predstaviteľom zložitých charakterov bojujúcich za pravdivosť postojov a spravodlivosť. Počas svojej hereckej kariéry vytvoril množstvo nezabudnuteľných hrdinov vo viac ako 220 televíznych inscenáciách, 41 celovečerných filmoch, 23 televíznych snímkach a 120 divadelných predstaveniach.
Ivan Mistrík sa narodil 15. októbra 1935 v Bratislave, jeho mladším bratom je herec Ján Mistrík (3. augusta 1942). Čas detstva prežil v Tŕní pri Zvolene, kam jeho otec odviedol rodinu, aby ju ochránil pred druhou svetovou vojnou. Dedinský život a práca ho natoľko uchvátili, že sa chcel stať mlynárskym pomocníkom. V roku 1946 sa úspešne zúčastnil na konkurze do Slovenského rozhlasu do rozhlasovej hereckej družiny. Vytvoril v nej desiatky chlapčenských postáv.
V divadle Mistrík debutoval v roku 1947 v inscenácii režiséra Andreja Bagara Kremeľský orloj. V roku 1949 začal študovať herectvo na Štátnom konzervatóriu. Štúdium však po dvoch rokoch zanechal. Krátko pracoval ako kultúrnopropagačný referent v Slovnafte (1951). V rokoch 1951-1952 sa stal členom Dedinského divadla v Bratislave. Z neho na jednu sezónu odišiel do činohry Divadla Jozefa Gregora-Tajovského (DJGT) vo Zvolene. Po príchode do Bratislavy jeho kariéra pokračovala na javisku Novej scény (1953-1966).
Pred kamerou sa Ivan Mistrík po prvý raz objavil v roku 1950 vo filme Kozie mlieko. Hlbokou mravnou čistotou sa vyznačovali jeho hlavné postavy v dvoch českých filmoch Romeo, Julie a tma (1959) a Vyšší princip (1960). Hral aj vo filmoch Kapitán Dabač (1959), Smrť sa volá Engelchen (1960), Sám vojak v poli (1964), Mŕtvi nespievajú (1965), Balada o siedmich obesených (1968), Medená veža (1970), Parížski mohykáni, Orlie pierko (oba 1971), Višňový sad (1979), Dvanásť nahnevaných mužov (1981) a i.
Jeho najvýraznejšou divadelnou postavou (stvárnil ju ako hosť na javisku SND) bol knieža Myškin v dramatizácii Dostojevského románu Idiot (1965). Na základe tejto postavy získal angažmán do Činohry SND, kde pôsobil až do konca svojho života (1966-1982). Od roku 1977 bol Mistrík Zaslúžilým umelcom. V roku 1981 získal Cenu Andreja Bagara.
V sekunde sa mu zrútil celý svet
Úspešný, mladistvo vyzerajúci herec, však v súkromnom živote prežíval drámy. Prvá manželka herečka Helena Kollátová, s ktorou mal dvoch synov Janka a Miška, mu nečakane zomrela počas dovolenky v Juhoslávii. „Henka nikdy nebola chorá, len naraz sedia pri stole, hrajú žolíky, ona padla zo stoličky a už sa neprebrala. Potom bola ešte tri dni v kóme v Pule a Ivan tam sedel pri nej celý čas. To bol naraz taký šok. On ostal sám s dvoma chlapcami a pre neho to bol problém psychický aj fyzický,“ prezradil jeho brat Ján v relácii RTVS Radosť zo života.
Druhé manželstvo s Máriou Klesniakovou (mali spolu syna) sa skončilo tragicky. Vzťah s mladou ambicióznou speváčkou sa však mnohým nepáčil a postupom času si to začal uvedomovať aj Mistrík. Mária ho podľa brata Jána mala ponižovať a vyčítať mu, že je nikto. Postupne sa začal ešte viac uzatvárať a hoci sa snažil manželstvo zachrániť, všetci už tušili, že sa to uberá zlým smerom. „Ivan nevedel, ako z toho von a pomáhal si alkoholom, a to ho dosť oslabovalo. Nečakali sme, že sa to môže takto skončiť… On z toho nenašiel východisko,“ dodal Ján Mistrík.
„Večer, krátko pred jeho smrťou, sme spolu hrali. V hre Mesiac na dedine som hrala jeho ženu, čo ho podvádza. Mala som tam takú preafektovanú scénu, ktorá sa mu zrejme preliala s realitou, a po nej som v zákulisí videla ako tam stojí, tečú mu slzy a povedal mi: ‚Toto som si od teba nezaslúžil!‘ Ja som to vôbec nechápala. Mal pocit, že som ho zradila a vysmiala,“ prezradila Emília Vášáryová.
Ivan Mistrík 8. júna 1982 v Bratislave spáchal samovraždu svojou guľovnicou, ktorú mal schovanú u kolegu Štefana Kvietika. Tú mu tam odložili priatelia z obavy z jeho duševného rozpoloženia. Tomu ale povedal, že na druhý deň ide na poľovačku. Mal vtedy iba 46 rokov.
„Ja ho za to neodsudzujem, pretože musel mať v sebe veľmi veľa odvahy. To bolo naplánované od A po Z. Ivan mi dokonca ukazoval aj nábojnice, ktoré mal prichystané pre seba a povedal, že nechce mať označený hrob. Chcel, aby na neho ľudia spomínali v dobrom,“ prezradil herec Vladimír Obšil.
„Cítil som sa strašne, ale čo len ja. Matka, otec.... Veď to je najhoršie pre rodiča, keď mu odíde dieťa. Ivan ale vtedy naštartoval tú šnúru, týchto udalostí v našej rodine, že behom troch rokov som ostal sám,“ zakončil brat Ján.
Koktejl.sk
