Koktejl.sk
Mrazivé udalosti okolo brutálneho sériového vraha si ešte stále pamätajú mnohí Slováci. V utorok 14. júla v bratislavskom kine Edison Filmhub prebehla slávnostná novinárska premiéra minisérie Prípad Rigo: Ponožkový vrah. Na Voyo sa táto štvordielna dokumentárna miniséria objavila v piatok 17. júla.
Na premiéru so šéfom Markízy Petrom Gažíkom, režisérom Petrom Bebjakom, producentom Rasťom Šestákom, producentkou Veronikou Liškovou a kriminalistami Jozefom Vachálkom a Matejom Snopkom prišiel aj Koktejl.sk. Prehovoril pre nás samotný Matej Snopko.
On sám na televíznom diele spolupracoval a zároveň sa podieľal na profilovaní sériového vraha Ondreja Riga. Ako dochádza k tomu, že sa človek stane vrahom? Narodí sa už ním? "Náš kolega, profilovač z FBI Joe Navarro napísal takú knihu, sa to volá... Nebezpečné osobnosti, myslím, že tak sa to dá preložiť. A on hovorí – toto si myslím asi aj ja a kolegovia – že väčšina tých sériových vrahov sa stáva sériovými vrahmi vplyvom okolností, mnohokrát v detstve," priblížil.
Sú aj iné typy. "Potom máte menej tých sériových vrahov, čo nie sú týraní, zneužívaní, klamaní, neviem čo všetko, mali dobré detstvo a nie sú ani extrémne rozmaznávaní. Lebo jeden pól je týraný a zneužívaný budúci sériový vrah, a jeden je rozmaznávaný – taký rozmaznaný fracek, ktorý príde na to, že „keď chcem zabiť, tak zabijem, lebo maminka mi všetko dala,“ uviedol Snopko.
"A potom hovorí kolega Navarro, že je malinké percento ľudí, ktorí pochádzajú z dobrej rodiny, sú obklopení láskou, a on ich nazýva „prirodzene zlými ľuďmi“. On opisuje chlapca, ktorého si adoptoval milujúci pár, a ten chlapec, keď bol väčší, tak sekíroval otca tak, že dostal infarkt. Teraz, keď išiel na pohreb toho otca, tak ho zaujímalo, kde sú otcove zlaté hodinky, nič iné. A mamu tiež doviedol na psí tridsiatok, lebo jej kradol peniaze. Čiže on hovorí, že toto je typ takéhoto prirodzene zlého človeka. Ale prirodzene zlých ľudí je málo," vysvetlil mizivé šance.
U tohto vraha závážilo jedno. "Myslím si, že to je všetko výchova, detstvo. A najmä to, že keby aj tento Rigo mal také detstvo... Domnievam sa, že mama by sa s ním maznala tak ako so mnou, venovala sa mu, rozprávala. Lebo však všetky deti sme skúšali svinstvá všelijaké, týranie zvierat a neviem čo. Ja nemôžem povedať, že by som o tom čítal alebo počul, ale mama mi hovorila: „Však pozri sa, ako tú mačku toto bolí, keď si ju hodil na sporák“ a tak. Ja som už robil kopu vecí aj ako policajt, ale keď si spomeniem na to, ako som ako štvorročný hodil z blbosti mačku na sporák, tak mi hrôzou stoja vlasy aj brada a hanbím sa za to. Veľa takých vecí nie je. Čiže toto bolo u neho zanedbané. A dnes by som asi ani muchám krídla netrhal (úsmev)," pridal svoje vysvetlenie známy kriminalista.
Koktejl.sk
