Koktejl.sk
Počet ľudí, alergických na zvieratá, po pandémii ochorenia COVID-19 stúpol. Ide najmä o alergie na psy a mačky. Pre TASR to uviedol prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie Miloš Jeseňák.
„Veľmi zaujímavé sú napríklad práce porovnávajúce výskyt zvieracej alergie pred covidovou dobou a po covidovej dobe. Aj z hľadiska toho, čo sa všetko dialo a z hľadiska nárastu zadováženia si domácich zvierat, tak naozaj aj objektívne výskyt zvieracích alergií najmä na psy a mačky stúpol,“ povedal Jeseňák.
Ozrejmil, že v poslednej dobe rastú aj prípady alergií na ambróziu. „Ona ešte, čo ja viem, 10, 12, 15 rokov dozadu na Slovensku nepredstavovala až také veľké riziko, ale momentálne vidieť nárast výskytu, a to je problém celoeurópsky,“ priblížil s tým, že ide o alergén, ktorý sa postupne dostáva aj na sever Slovenska. V prípade potravinovej alergie je výrazne rastúcim alergénom v celej Európe kešu. Rastú podľa jeho slov aj prípady alergií na plesne.
Jeseňák upozornil, že počet alergikov pribúda. Príčinami sú podľa jeho slov najmä životný štýl, znečistenie prostredia, zvyšujúca sa agresivita alergénov, príchod nových alergénov i výskyt vírusových a respiračných ochorení.
Priblížil, že polovica všetkých alergikov je väčšinou alergických na roztoče. „To je tradičný alergén, ktorý tu máme celoročne, len so zvýšeným výskytom predovšetkým v jesennom a zimnom období, kedy sa v podstate, ako sa v septembri začne viac zatvárať, začneme kúriť, zvyšuje sa vlhkosť prostredia, tak asi s mesačným, dvojmesačným odstupom sa zvyšuje výskyt roztočov v domácnostiach,“ ozrejmil Jeseňák.
Typickou je tiež podľa jeho slov alergia na jarné dreviny. „To znamená breza a jelša, potom tu máme trávy, z nich je najdôležitejším alergénom dlhodobo timotejka. A potom tu máme tzv. buriny a byliny, z nich je u nás veľmi typická pre sever Slovenska palina a pre juh ambrózia,“ vysvetlil.
Koktejl.sk
