Koktejl.sk
Známy slovenský herec, bývalý politik a jedna z kľúčových tvárí Novembra 89' Milan Kňažko (81) bije na poplach. V rozhovore s publicistom Michalom Havranom otvorene pomenoval znepokojujúci fenomén dnešných dní. Súčasný spoločenský a politický vývoj na Slovensku podľa neho čoraz viac pripomína temné obdobie komunistickej normalizácie z prelomu 60. a 70. rokov. Varuje pred postupným strácaním slobody a nastupujúcim pokrytectvom, na ktoré si národ začína opäť nebezpečne zvykať.
Pri spomienkach na rok 1968 herec zdôrazňuje, že tzv. Pražská jar a snaha o „socializmus s ľudskou tvárou“ priniesli ľuďom krátky, no o to intenzívnejší nádych slobody. Tento optimizmus však brutálne ukončil vpád vojsk Varšavskej zmluvy. Kňažko na tieto udalosti spomína s hlbokou trpkosťou.
„Mala sa zrušiť cenzúra, mala byť sloboda prejavu, ľudia sa mohli stretávať, začalo sa hovoriť o vyrovnaní vzťahov s Českou republikou, federatívne usporiadanie... A potom prišla okupácia. Aj keď nás vtedy nabádali, že netreba bojovať, je to prehraný boj, bolo by to len krviprelievanie a tak ďalej, bol to nesmierne ponižujúci zážitok. Najponižujúcejší v mojom živote, nič horšie som nezažil,“ priznal.
Hoci bezprostredne po invázii Slováci a Česi preukázali obrovskú súdržnosť, hrdosť a zapájali sa do pasívnej rezistencie, netrvalo to dlho. Kňažko opisuje svoj návrat z pobytu vo Francúzsku v roku 1970 ako tvrdý stret s realitou nastupujúcej normalizácie. Z hrdého národa sa zrazu stala spoločnosť ľudí so sklopenými zrakmi, ktorú ovládol strach.
„Keď som odchádzal, tak som mal v sebe presvedčenie, aký sme perfektný národ. Že dokážeme s hrdosťou obhajovať svoju krajinu, dokážeme komunikovať medzi sebou, že chceme slobodu, že chceme demokraciu, že sa chceme vrátiť k prostrediu, z ktorého sme boli vytrhnutí v roku 1948. No a keď som sa vrátil, tak ľudia už mali pohľady sklopené, už boli normalizovaní, už mali obavy o to, čo bude, už sa vzájomne cenzurovali jeden druhého, aj sami seba. Sme si zvykli na niečo, na čo sme si nikdy nemali zvyknúť,“ dodal.
Práve tento nebezpečný zvyk tolerovať neprijateľné vidí Kňažko aj v súčasnosti. Ako príklad uvádza rétoriku premiéra, ktorý obviňuje európskych spojencov z vojnového štvania, obhajuje Rusko či verejne uráža novinárov. Spoločnosť, vrátane opozície, podľa neho na tieto extrémy reaguje nebezpečným tichom a postupne ich začína vnímať ako bežnú súčasť politiky.
Tento proces prirovnáva k syndrómu varenej žaby, keď si verejnosť po malých dávkach zvyká na hrubosť a spochybňovanie nášho hodnotového ukotvenia, vrátane nebezpečných úvah o vystúpení z NATO či EÚ. „Tieto lži, toto pokrytectvo sa zakráda do spoločnosti a myslím si, že to už zašlo priďaleko na môj vkus, pripomína mi to toto hrozné obdobie a ja sa bojím, aby sme si naozaj nezvykli na to, že odrazu jedného dňa to budeme považovať za normálne a prijateľné, pretože je to neprijateľné. Treba to rázne odmietnuť,“ zakončil.
Koktejl.sk
