Mamografický skríning môže zachrániť tisíce žien: Odborníci žiadajú posilnenie siete kvalitných pracovísk

• Mamografický skríning je kľúčový pre včasné záchytenie rakoviny prsníka.
• Účasť žien na skríningu je rozhodujúca pre zníženie úmrtnosti.
• Skríning je určený ženám vo veku 45 až 75 rokov každé dva roky.
• Certifikované mamografické pracoviská musia spĺňať prísne štandardy kvality.

Mamografický skríning je kľúčový pre včasný záchyt rakoviny prsníka a zníženie úmrtnosti. Na štvrtkovej tlačovej konferencii sa na tom zhodli zástupkyne Inštitútu zdravotných analýz (IZA) Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR, Národného onkologického inštitútu (NOI) a pacientskej a odbornej komunity. Rozhodujúce bude podľa nich zvýšenie účasti žien v cieľovej skupine a posilnenie siete kvalitných, certifikovaných mamografických pracovísk.

„Pacientky, ktoré chodia pravidelne na mamografiu, majú vyššiu šancu, že sú diagnostikované v štádiu, ktoré je priaznivejšie na liečbu (...). Ak je pacientka diagnostikovaná v treťom alebo štvrtom štádiu, prežívanie dramaticky klesá na približne 30 až 40 %,“ priblížila riaditeľka odboru IZA Veronika Rybanská.

Poukázala v tejto súvislosti na význam akreditovaných mamografických pracovísk, ktorých počet na Slovensku postupne rastie. Zdôraznila, že musia spĺňať prísne technické, personálne aj procesné podmienky, ktoré sa pravidelne kontrolujú. „Nesuspektné (nepodozrivé, pozn. TASR) nálezy by mali byť vyhodnotené do troch pracovných dní,“ doplnila. Podľa jej slov je diagnostika v certifikovaných centrách rýchlejšia a pacientka sa spravidla do desiatich dní dostane ku všetkému čo potrebuje.

Rybanská reagovala aj na argumenty o nedostatku mamografov. Podľa nej Slovensko na tom nie je v medzinárodnom porovnaní najhoršie. „Sú aj krajiny, ktoré majú menší počet mamografov na 100 000 obyvateľov, a napriek tomu dosahujú oveľa vyššiu účasť na skríningu ako my,“ uviedla. Pripustila však, že rozloženie certifikovaných pracovísk nemusí byť všade optimálne a niektoré okresy potrebujú lepší prístup.

Klinická onkologička z Národného onkologického ústavu Miroslava Malejčíková zdôraznila, že skríning je určený pre zdravé ženy bez ťažkostí a jeho úlohou je zachytiť nádor ešte v štádiu, keď nie je hmatateľný. Doplnila, že pri akýchkoľvek príznakoch, ako je hrčka, výtok z bradavky či zmeny v podpazuší, má ísť žena na diagnostické vyšetrenie. „To už nie je otázka skríningu. Tam nemôžeme čakať ani mesiac, ani dva. Takáto žena musí ísť k lekárovi okamžite a spadá do tzv. cesty pacienta, kedy má byť urgentne riešená,“ zdôraznila.

Riaditeľka NOI Jana Trautenberger Ricová upozornila, že Slovensko by sa malo posunúť od tzv. oportúnneho, neorganizovaného skríningu k plne organizovanému programu na preverených pracoviskách. V neorganizovanom skríningu podľa nej nie je pevný harmonogram ani garantovaná kvalita. Zdôraznila, že certifikované pracoviská musia spĺňať jednotné európske štandardy a sú v nich zavedené aj dve nezávislé čítania snímok, čím sa minimalizuje chybovosť.

Za kľúčové označila aj rozposielanie pozvánok s konkrétnym termínom a pripomienkou, čo podľa nej významne zvyšuje účasť. Poukázala zároveň na potrebu lepšej regulácie siete skríningových centier, aby bola dostupnosť vyšetrení rovnomernejšia aj v regiónoch. „Skríningových pracovísk je momentálne 34, ďalších 18 je v čakačke,“ spresnila. Dodala, že ak sa podarí zabezpečiť účasť žien na skríningu okolo 70 percent, v horizonte desiatich rokov možno očakávať zníženie úmrtnosti až o 30 percent.