01. jan. 2024 o 18:00
krsk, Koktejl

Zemi podľa vedcov hrozí už o 6 rokov skaza: Bod zlomu, akému ľudstvo ešte nikdy nečelilo!

placeholder
Život na Zemi sa môže nenávratne zmeniť (ilustračné foto).
Zdroj: iStock

Ľudstvo stojí pred ničivým domino efektom.

Zaujímavosti
01. jan. 2024 o 18:00
Zemi podľa vedcov hrozí už o 6 rokov skaza: Bod zlomu, akému ľudstvo ešte nikdy nečelilo!

Ľudstvo stojí pred ničivým domino efektom.

Masové vysídľovanie a ekonomické problémy v dôsledku otepľovania planéty môžu byť už čoskoro ešte závažnejšou témou, ako doposiaľ. Mnohé z najvážnejších hrozieb pre ľudstvo sa podľa vedcov blížia závratnou rýchlosťou kvôli znečisťovaniu, ktoré zohrieva planétu na stále nebezpečnejšiu úroveň, informuje web The Guardian.

Podľa správy o globálnych kritických bodoch už hrozí prekročenie piatich dôležitých prírodných limitov a tri ďalšie môžu byť dosiahnuté v roku 2030, ak sa svet oteplí o 1,5 °C. Spustenie týchto planetárnych zmien nevyvolá, že sa teploty v nasledujúcich storočiach vymknú spod kontroly, ale spôsobí nebezpečné a rozsiahle škody ľuďom a prírode, ktoré sa nedajú vrátiť späť.

"Bod zlomu v zemskom systéme predstavuje hrozbu takého rozsahu, akému ľudstvo nikdy nečelilo," povedal Tim Lenton z Inštitútu globálnych systémov Exeterskej univerzity. "Zmeny môžu vyvolať ničivé domino efekty vrátane straty celých ekosystémov a schopnosti pestovať základné plodiny, pričom spoločenské dôsledky zahŕňajú masové vysídľovanie, politickú nestabilitu a finančný kolaps," vysvetlil.

Medzi rizikové body zvratu patrí zrútenie veľkých ľadových plôch v Grónsku a západnej Antarktíde, rozsiahle rozmrazovanie permafrostu, zánik koralových útesov v teplých vodách a kolaps jedného oceánskeho prúdu v severnom Atlantiku.

Na rozdiel od iných klimatických zmien, ako sú horúčavy a intenzívnejšie zrážky, sa tieto systémy neposúvajú pomaly v závislosti od emisií skleníkových plynov, ale môžu sa zmeniť z jedného stavu na úplne iný. Keď sa klimatický systém preklopí - môže to natrvalo zmeniť fungovanie planéty.

Vedci upozorňujú, že existuje veľká neistota, kedy sa takéto systémy zmenia, no v správe sa uvádza, že čoskoro sa k nim môžu pridať ďalšie tri. Patria k nim mangrovové porasty a lúky s morskou trávou, ktoré by mali v niektorých regiónoch zaniknúť, ak sa teplota zvýši o 1,5 až 2 °C, a boreálne lesy (ihličnaté) už pri oteplení o 1,4 °C alebo až pri oteplení o 5 °C.

Správa o bode zvratu, ktorú vypracoval medzinárodný tím 200 výskumníkov a financoval Bezos Earth Fund, je najnovším zo série varovaní pred najextrémnejšími dôsledkami zmeny klímy. Vedci varovali, že niektoré zmeny môžu vytvoriť spätné väzby, ktoré ďalej otepľujú planétu alebo menia charakter počasia spôsobom, ktorý spustí ďalšie body zvratu. Výskumníci uviedli, že tieto systémy sú úzko prepojené.

Ak sa napríklad rozpadne grónsky ľadový príkrov, mohlo by to viesť k náhlej zmene atlantickej meridionálnej cirkulácie, dôležitého prúdu, ktorý dodáva väčšinu tepla do Golfského prúdu. To zasa môže zintenzívniť južný pohyb El Niña, jedného z najsilnejších meteorologických javov na planéte.