Pri pondelkovej návšteve predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer-SD) v sídle rezortu kultúry nemohla chýbať ministerka Martina Šimkovičová (nominantka SNS). Fico označil ministerstvo kultúry za mimoriadne dôležité pre Slovensko. V tejto súvislosti ministerku požiadal, aby rezort pod jej vedením venoval výraznú pozornosť zviditeľňovaniu odkazov najvýznamnejších míľnikov, udalostí i osobností v histórii Slovákov.

Šimkovičová potvrdila zhodu vo vízii o činnosti ministerstva, pokladá za základ upriamenie sa na národnú kultúru a jej tradície pri rešpektovaní kultúr iných národov.

"Kultúra slovenského ľudu má byť slovenská. Slovenská a žiadna iná. Tolerujeme iné národné kultúry, ale naša kultúra nie je zmiešavanie iných kultúr. Rešpekt voči iným kultúram neznamená ich zmiešavanie s tou slovenskou. Ak máme byť uznaní ako národ s vlastnou kultúrou, postavme do popredia našich dejateľov, naše tradície, naše dejiny," zdôraznila.

Šimkovičovej (52) slová opäť zasiahli osobnosti zo slovenskej umeleckej scény a novej ministerke odkázali svoje speváčka Katka Koščová (41) či spisovateľka Tamara Šimončíková Heribanová (38).

"Nepotrebujeme sa vracať k žiadnym buditeľom, nie sme porobený národ žadoniaci o sebaurčenie. Kultúra vždy vznikala prepájaním, premiešavaním, učením. Rovnaké ľudovky, aké spievame my, si spievajú v Poľsku, v Čechách, na Ukrajine. Komu patria? Každá dedina má iný kroj, ktorý je ten “správny a pravý”? Na Slovensku sa vždy premiešavali rôzne kultúry - Poliaci, Maďari, Česi, Nemci, Rómovia, Rusíni… aj tí naši vierozvestcovia sem došli z Grécka," reagovala Koščová.

"Slovensko má nádhernú, bohatú kultúru, ale je výsostne nepochopená, ak sa dišputa o nej zúži na buditeľov a dejiny. My sme tu a teraz, s našimi potrebami, s našimi predstavami, snami a sú omnoho širšie a objemnejšie a divokejšie ako valašky a vybíjané opasky na stenách, či spisy Bernoláka a Štúra, ktoré (a dám za to ruku do ohňa) nik z vás nikdy nečítal. Tu sme, aj krehkí aj odhodlaní… tu sme a vždy budeme vo všetkých našich krojoch," dodala na sociálnej sieti k vyhláseniu Šimkovičovej Koščová.

"Mala by som zopár otázok. Čo je meradlo rýdzosti slovenskej kultúry? Čo si pod ňou ministerka predstavuje? Ak by sme sa pozreli do minulosti, kto tvoril naše tradície, zvyky, divadlo, tanec, hudbu, literatúru, vizuálne umenie, kreatívny priemysel, boli to občianky, občania, žijúci na tomto kúsku zeme, ktorí tvorili pod rôznymi vplyvmi. Práve vďaka ich rozmanitosti je naša kultúra tak svojrázna a jedinečná," pridala sa na Instagrame aj Tamara Šimončíková Heribanová.

"Aké kritéria budú rozhodovať o tom, kto je pravá Slovenka, pravý Slovák, pravý predstaviteľ, pravá predstaviteľka „našej kultúry“, kto jej nepriateľ/ka? A čo súčasné umenie, ktoré reflektuje a často tvorí seizmograf doby práve na základe inonárodných vplyvov? Som hrdá na našu kultúru, ktorá sa nedá umlčať, ani potopiť, lebo dýcha naprieč celou krajinou," dodala spisovateľka. K svojmu komentáru pridala fotku v kroji po prababičke Matilde k výstave krojov z jej zbierky.

Narodila sa 29. augusta 1971 v Modre. Vyštudovaná pedagogička nastúpila koncom 90. rokov na miesto moderátorky športového spravodajstva v súkromnej TV Markíza. Postupne sa prepracovala na moderátorku hlavného večerného spravodajstva.

V Markíze pôsobila takmer 18 rokov až do roku 2015, keď odišla z televízie pre statusy o utečencoch. V posledných rokoch vystupovala hlavne ako moderátorka na obrazovkách alternatívnej internetovej televízie TV Slovan.

Vo voľbách 5. marca 2016 sa dostala do parlamentu na kandidátke novej strany Borisa Kollára Sme rodina. Začiatkom júna 2016 ju však hnutie Sme rodina spolu s ďalšími dvoma poslancami zo svojho klubu vylúčilo. V NR SR pôsobila ako nezaradená poslankyňa. Bola podpredsedníčkou Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny a necelé tri mesiace po nastúpení do parlamentu bola členkou Výboru NR SR pre európske záležitosti.

V roku 2019 neúspešne kandidovala vo voľbách do Európskeho parlamentu ako líderka kandidátnej listiny mimoparlamentnej strany Starostovia a nezávislí kandidáti. Vo februári 2020 viedla v parlamentných voľbách kandidátku strany Hlas ľudu, ktorá sa však do parlamentu nedostala. V predčasných septembrových voľbách v roku 2023 kandidovala za SNS.