19. feb. 2026 o 20:17
TASR, Koktejl

Z bieloruského väzenia prepustili ďalšieho opozičného politika: Za mrežami prekonal mŕtvicu!

placeholder
Bieloruský opozičný politik Mikalaj Statkevič.
Zdroj: Michal Fludra / Alamy / Profimedia

V roku 2021 bol za „organizovanie masových nepokojov“ odsúdený na 14 rokov väzenia.

Zahraničná politika
19. feb. 2026 o 20:17
Z bieloruského väzenia prepustili ďalšieho opozičného politika: Za mrežami prekonal mŕtvicu!

V roku 2021 bol za „organizovanie masových nepokojov“ odsúdený na 14 rokov väzenia.

Bieloruského opozičného politika Mikalaja Statkeviča prepustili z väzenia, oznámila vo štvrtok jeho manželka. Statkevič podľa nej vo väzení dostal mŕtvicu a má problémy s rečou. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP. „Drahí priatelia! Mikalaj je doma! Mal mŕtvicu. Teraz sa lieči. Momentálne má problém s rečou. Inak je všetko dobré. Všetko bude v poriadku,“ napísala Marina Adamovičová na sieti Facebook.

Statkevič je od 90. rokov minulého storočia aktívnym členom bieloruskej opozície a v roku 2010 kandidoval vo voľbách proti dlhoročnému prezidentovi Bieloruska Alexandrovi Lukašenkovi. V septembri 2025 ho bieloruské úrady prepustili a mali deportovať s desiatkami ďalších politických väzňov v rámci dohody sprostredkovanej USA. Statkevič však odmietol opustiť krajinu, preto ho opäť uväznili, pričom predošlých päť rokov strávil vo väzení. V roku 2021 bol za „organizovanie masových nepokojov“ odsúdený na 14 rokov väzenia.

Mikalaj Statkevič má pre svoj boj za slobodu a demokraciu veľkú popularitu u časti bieloruskej spoločnosti. Ako bývalý armádny podplukovník má údajne stále podporu aj v radoch príslušníkov armády, kde bol známy ako rešpektovaný dôstojník, doplnil web Euronews. Líderka exilovej bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská privítala prepustenie Statkeviča a na sieti X napísala, že jej „odľahlo“.

Bieloruská ľudskoprávna organizácia Viasna tvrdí, že v bieloruských väzniciach sa v súčasnosti nachádza viac ako 1000 politických väzňov. Mnohých z nich polícia zadržala počas masových protestov proti režimu v roku 2020 po sporných prezidentských voľbách.