Ani rok 2024 nebude skúpy na napätie a dramatické udalosti. Vojna na Ukrajine, ktorá sa tak blízko dotýka aj Slovenska, bude podľa analytikov z britského týždenníka The Economist prebiehať s rôznou intenzitou a mier v najbližšej dobe očakávať nemôžeme. Odborníci predstavili tri scenáre možného vývoja.

Za súčasného stavu nie je ani jedna strana ochotná rokovať. Prípadné zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta USA v roku 2024 by však mohlo viesť k prudkej zmene politiky voči Ukrajine, pričom by sa pozornosť národnej bezpečnostnej politiky presunula na indo-pacifickú oblasť.

To by mohlo znamenať prudké zníženie alebo dokonca zastavenie vojenskej a inej formy podpory pre Ukrajinu. V takomto prípade by USA mohli presadzovať rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré by viedli k formalizácii územných strát. Ukrajina by mala len malý priestor na protest vzhľadom na závislosť armády od amerického vybavenia.

Pre Rusko by to bolo výhodné z dvoch hľadísk. Umožnilo by to Rusku upevniť svoju kontrolu nad okupovanými ukrajinskými územiami. Takýto náhly obrat v politike USA voči Ukrajine by podkopal dôveru v bezpečnostné záruky USA nielen v Európe, ale aj v iných častiach sveta. Podporilo by to širšie geopolitické ciele Ruska podkopať vplyv USA a Západu na celom svete a dodalo by mu odvahu pokračovať v agresívnej, expanzívnej a protizápadnej politike.

To by ešte viac posilnilo režim prezidenta Vladimira Putina a otvorilo dvere budúcej dlhodobej nestabilite spôsobenej nepredvídateľnými zahraničnopolitickými rozhodnutiami Kremľa. Ak by k takýmto rozhovorom došlo, určili by hranice Ukrajiny.

Tento scenár by sa mohol naplniť, ak Rusko zvýši domácu výrobu zbraní vďaka úspešnému obchádzaniu sankcií a zmobilizuje ešte viac ľudí na front. Ďalším spúšťačom tohto scenára by mohlo byť prudké zníženie podpory Ukrajiny zo strany Západu.

Pokles vojenskej podpory Ukrajiny zo strany USA, ktorý by spôsobil, že ostatní západní spojenci by neboli schopní nahradiť tento výpadok, by mohol viesť k tomu, že Rusko by plne obsadilo východnú a južnú Ukrajinu, konkrétne regióny, o ktorých tvrdilo, že ich anektovalo v septembri 2022 - Doneck, Cherson, Luhansk a Záporožie. Rusko by tiež mohlo obsadiť ukrajinské regióny Odesa a Mykolajiv, čím by úplne uzavrelo prístup Ukrajiny k Čiernemu moru.

Takýto krok by uľahčil prístup na všetky okupované územia a ďalej, čím by sa pozícia Ruska v krajine stala bezpečnejšou a skomplikovala by sa schopnosť Ukrajiny odraziť ruský postup. To by však pravdepodobne viedlo k dlhodobej nestabilite v týchto regiónoch, keďže Rusko by sa stretlo s tvrdým odporom časti ukrajinského obyvateľstva prostredníctvom občianskych nepokojov a partizánskej vojny.

Veľké neúspechy v teréne, veľké straty a vojenský zmätok by mohli viesť k porážke Ruska. Západné sankcie sťažujú Rusku financovanie vojny a dopĺňanie vojenských zásob, najmä pokiaľ ide o špičkové vybavenie. Nedostatok mikročipov a iných zbraňových komponentov by mohol znížiť pravdepodobnosť rozsiahlych ofenzív a časom prinútiť Rusko k ústupu na východ, čím by sa aspoň čiastočne obnovila územná celistvosť Ukrajiny.

Ponižujúca porážka Ruska by viedla k zmene režimu v krajine. Prevrat by mohol prísť buď zo strany elity, alebo armády. Pád Putinovho režimu by mohol znamenať okamžité ukončenie vojny, buď uprostred vnútropolitickej krízy, alebo pragmatickejšieho nového vodcu.

Ďalším spôsobom, ako by sa tento scenár mohol vyvinúť, by bolo, ak by Putin náhle zomrel alebo bol zvrhnutý počas prevratu, čím by sa Rusko destabilizovalo a nebolo by schopné udržať domácu stabilitu alebo svoju vojenskú prítomnosť na Ukrajine.

Okrem toho by nové vedenie, ktoré by nastúpilo po Putinovi, hoci by bolo stále otvorene protizápadné, mohlo byť pragmatickejšie, pokiaľ ide o vyhliadky Ruska na dlhodobé udržanie okupačných síl na Ukrajine a ich vplyv na ruské hospodárstvo. Tento scenár by preto mohol vyústiť do kontrolovaného a postupného sťahovania vojsk a/alebo do vyjednaného ukončenia konfliktu.