V posledných rokoch sme čoraz častejšie svedkami vplyvu klimatických zmien na počasie, ktoré je zo dňa na deň extrémnejšie. V dôsledku horúceho leta sa v celej Európe objavujú obavy z veľkých suchých období, ktoré už minulý rok spôsobili krajinám obrovské škody, píše Net.hr.

Čaká Chorvátsko leto s extrémnym počasím? "Predbežné údaje predpovedného modelu Európskeho centra pre strednodobú predpoveď počasia (ECMWF) v Readingu ukazujú veľmi vysokú pravdepodobnosť nadpriemerných horúčav počas leta (jún, júl, august), pričom v každom z troch letných mesiacov by mala byť priemerná mesačná teplota vyššia ako klimatologický priemer," uviedol chorvátsky Štátny hydrometeorologický ústav pre Net.hr.

Počas leta by sa množstvo zrážok na väčšine územia Chorvátska mohlo pohybovať okolo priemeru, v niektorých častiach krajiny dokonca mierne nad priemerom.

Na otázku, akým extrémom počasia by mohli Európania čeliť toto leto, odborníci odpovedajú, že pre oblasť od polárneho kruhu na severe po Stredozemné more na juhu a od Atlantického oceánu na západe po Ural na východe s množstvom rôznych klimatických pásiem, je ťažké stručne komentovať extrémy počasia, ktoré očakávajú počas leta v určitých častiach kontinentu.

"Vzhľadom na skúsenosti z predchádzajúcich rokov sú v lete v niektorých oblastiach možné obdobia s výraznými horúčavami a vlnami horúčav, v niektorých častiach Európy búrky s krupobitím, búrlivým vetrom a silným dažďom a v niektorých regiónoch sú možné dlhé obdobia sucha," uviedli.

Budúcnosť však bude horúcejšia. V Chorvátsku dochádza od druhej polovice 20. storočia k neustálemu otepľovaniu. "Pozorované ročné otepľovanie je výsledkom výrazného zvýšenia teploty vzduchu vo všetkých ročných obdobiach, najmä v lete. Ročný počet teplých dní s maximálnou dennou teplotou vzduchu vyššou ako 25 °C sa zvyšuje v lete, ale aj na jar, najmä na Jadrane. Tento model bude pokračovať," uviedol Štátny hydrometeorologický ústav.

"Klimatické zmeny nám v budúcnosti prinesú vysoké teploty vzduchu v lete s dlhotrvajúcimi teplými obdobiami a častejšími vlnami horúčav, menej zrážok a následne nedostatok pitnej vody, zvýšené riziko požiarov. Samozrejme, očakáva sa zvýšenie teploty vzduchu na jar a na jeseň, pričom sa výraznejšie zmení jesenný zrážkový režim s očakávaným zvýšením množstva jesenných zrážok," vysvetľujú meteorológovia.

Zmena klímy nemá vplyv len na počasie a jeho nepriazeň. Konkrétne ovplyvňuje aj naše zdravie. "Atmosférické procesy ovplyvňujú človeka a jeho zdravie priamo aj nepriamo. Priamy vplyv sa prejavuje pri cievnych ochoreniach, astme, reumatizme alebo rakovine kože. Nepriamy vplyv môže mať na človeka pri prenose infekčných chorôb, vplyve na produkciu potravín, dostupnosť pitnej vody a infraštruktúru," vysvetlili odborníci.

"Keďže klimatické zmeny ovplyvňujú atmosférické procesy, očakáva sa, že budú mať vplyv aj na ľudské zdravie. Jedným z dôsledkov zmeny klímy je častejší výskyt a intenzita vĺn horúčav, ale aj zníženie počtu zimných chladných epizód. To môže spôsobiť zvýšenie úmrtnosti v dôsledku vĺn horúčav, ale zároveň je možným pozitívnym dôsledkom zmeny klímy zníženie úmrtnosti v zimnom období, najmä v dôsledku kardiovaskulárnych ochorení a astmy," dodávajú na záver.