Slovenský herec Michal Dočolomanský bol vyše 40 rokov oporou Slovenského národného divadla, kde sa mu podarilo vytvoriť nielen atraktívnych a romantických hrdinov, ale aj množstvo zložitých charakterových postáv.
Charizmatický umelec si získal okrem diváckej aj poslucháčsku základňu. Tých najmladších sprevádzal jeho hlas pri sledovaní večerníčka o Mackovi Uškovi a starších si zase získal napríklad piesňou Zbohom buď, lipová lyžka z legendárneho muzikálu Na skle maľované, ktorým sa ako Jánošík preslávil.
Michal Dočolomanský sa narodil 25. marca 1942 v poľskom mestečku Niedzica. Ako 12-ročný stratil otca a jeho matka vychovávala 10 detí sama. Aj viacero súrodencov Michala Dočolomanského sa vydalo na hereckú dráhu. Prvej divadelnej úlohy v rozprávke Snehová kráľovná sa zhostil vo veku 13 rokov. Vyučil sa za automechanika a venoval sa športovej gymnastike.
V roku 1964 absolvoval štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a v tom istom roku sa stal členom Činohry Slovenského národného divadla, kde pôsobil až do roku 2008. Presadil sa tak vo vážnych ako aj v komediálnych postavách. V roku 1968 zaujal v úlohe baču Miša v tragickom príbehu Bačova žena. V inscenácii Bockerer (1986) dokázal pomocou karikatúry zahrať až päť postáv, z nich je azda najznámejšie jeho zobrazenie Hitlera, v ktorom autenticky vystihol šialeného a posadnutého diktátora. Taktiež nechýbal v inscenáciách ruskej klasiky.
Najslávnejšou postavou Dočolomanského je legendárny Jánošík z muzikálu Na skle maľované, ktorý v roku 1974 naštudoval Karol Zachar. O úspechu diela plného slovenských piesní a tancov svedčí vyše 640 repríz - v roku 1980 vznikla aj televízna inscenácia tohto muzikálu.
K speváckej kariére sa dostal náhodou
Všestranný umelec sa na javisku predviedol napríklad aj v muzikáloch Cyrano z Bergeracu (Španielsky dôstojník, Druhý mušketier, 1967), Pozor na Leona! (Vernon, 1994) či Hello, Dolly! (Horace Vandergelder, 2006), pod ktorý sa režisérsky podpísal Milan Lasica.
Michal Dočolomanský sa presadil nielen vo filme či televízii, ale aj ako spevák. K tejto kariére sa podľa vlastných slov dostal náhodou na popud Evy Kostolányiovej (†32). „Nemyslel som si, že by som mal práve ja spievať s ňou spievať duetá. Potom si sadla ku klavíru, trošku sme to nakorepetovali a ja som sa dal presvedčiť. Mal som však pred nahrávkou podmienku: ak nebudem s výsledkom spokojný, tak sa to nevydá,“ cituje slová obľúbeného herca týždenník Život, ktorý s rodáčkou z Trnavy naspieval pesničku Smoliar.
„Malo to veľký úspech. A potom prišla aj druhá pesnička Haló tam, lenže ja keď som sa videl v televízii, veľmi som sa hanbil,“ priznal Dočolomanský pred rokmi v jednom z rozhovorov. „Ja totiž neviem spievať. Tie piesne som prácne nahral, naspieval. Neviem ani ako, asi mám dobré ucho, ale spev mi aj robil problémy,“ zakončil.
V roku 1982 dostal Michal Dočolomanský titul Zaslúžilý umelec a o dva roky neskôr sa stal držiteľom ceny Zlatý krokodíl. V januári 2004 mu udelili cenu v kategórii herec v diváckej ankete Osobnosť televíznej obrazovky.
Od prezidenta Ivana Gašparoviča dostal v roku 2007 vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj kultúry a divadelného umenia. V tom istom roku mu udelili aj cenu Literárneho fondu za celoživotnú tvorbu.
Michal Dočolomanský zomrel 26. augusta 2008 v Bratislave vo veku 66 rokov v dôsledku rakoviny pľúc.