Koktejl.sk
44-ročná Lisa Jonesová z Wrexhamu, dostala sepsu a upadla do kómy, z ktorej mala podľa lekárov len 5 % šancu sa zobudiť. Po štyroch mesiacoch sa zotavuje doma po amputácii pravej nohy, pričom o ľavú nohu a všetky prsty môže ešte stále prísť, informoval The Sun.
"Myslela som si, že ide o žalúdočný vírus, ale s postupom dní som sa cítila čoraz horšie. Začala som byť dehydrovaná, pretože vždy keď som si dala niečo do úst, bolo mi zle. Po troch alebo štyroch dňoch moja sestra Tanya povedala: 'Mám toho dosť - voláme záchranku'. Keď prišla sanitka, záchranári ma posadili do kresla a ja som zazrela obrazovku s nápisom 'podozrenie na sepsu'. Cestou do nemocnice zapli svetlá a posledné, čo si pamätám, je, ako záchranár hovorí: 'Nebojte sa, Lisa, hneď vás privezieme'," opísala Lisa.
Podľa britskej organizácie Sepsis Trust každý rok dostane sepsu približne 245 000 Britov. Je spôsobená nadmernou reakciou imunitného systému na infekciu a útokom na telesné orgány a tkanivá. Príznaky môžu zahŕňať zvracanie, veľmi vysokú alebo nízku teplotu a triašku.
Lekári sa domnievajú, že Lisina pôvodná infekcia bola v obličkách. Pred ochorením žila rušným štýlom, viedla upratovaciu firmu a starala sa o svoju dcéru. Prvýkrát sa začala cítiť zle v júni, keď sa jedného rána zobudila v skorých ranných hodinách a zvracala.
Lisina rodina neskôr povedala, že keď prišla do nemocnice Wrexham Maelor Hospital, začala kričať o neznesiteľnej bolesti nôh. Keďže sepsa jej odstavila orgány, krátko po príchode upadla do kómy a zdravotníci ju napojili na prístroje na podporu života a dialýzu obličiek. Po jednom dni v kóme lekári jej rodine povedali, že jej šanca na prežitie je len jedna ku dvadsiatim. O tri dni neskôr sa však Lisa prebrala k vedomiu a zistila, že sa o nej "hovorí po celej nemocnici".
"Prišlo za mnou toľko lekárov, sestier a konzultantov, ktorí ma nazývali zázrakom a hovorili, že by som tu už nemala byť," povedala.
Sepsa postihla Lisine ruky a nohy a spôsobila, že jej sčerneli. Spomína si tiež na svoje zmätenie, keď sa pozerala na mŕtve tkanivo vo svojich rukách. Po piatich týždňoch v nemocnici sa vrátila domov s rukami a nohami stále čiernymi. Nemohla chodiť, ale lekári jej dávali fyzioterapeutické cvičenia v nádeji, že ich zachránia.
"Povedali mi, že potrebujem, aby sa mi do nôh dostala krv, aby som ich zachránila. Keď som sa prvýkrát pokúsila postaviť, myslela som si, že už nikdy nebudem chodiť, pretože sa to nedalo. Doma som tak tvrdo pracovala, snažila som sa hýbať nohami v posteli," povedala Lisa.
"Pamätám si, že na otcove narodeniny, 23. júla, som si natočila malé video, ako robím dva kroky dopredu a dva kroky dozadu," dodala. Video vzbudilo v Lisinej rodine nádej, že sa jej nohy podarí zachrániť, ale čierne tkanivo v pravej nohe sa stále zväčšovalo a začalo zapáchať. Prišlo to až do bodu, keď to "už nemohla vydržať".
Do nemocnice mala ísť až začiatkom septembra, ale v polovici augusta zavolala a povedala: "Naozaj potrebujem, aby ste sa pozreli na moju nohu", na čo dostala pokyn okamžite ísť do nemocnice Glan Clwyd, kde odborníci začali rýchlo diskutovať o amputácii.
Spomína si, že prosila chirurga, aby "zachránil čo najviac", ale lekári jej museli odstrániť polovicu pravej šľapaje. Keď sa prebrala, plakala od šťastia, že jej stále zostala väčšia časť nohy, ale počas nasledujúcich dní sa stav nohy zhoršoval, čo jej spôsobovalo "neskutočné" bolesti.
Tri dni po operácii konzultant Lisu varoval, že ak sa jej do kosti dostane infekcia, možno jej bude musieť byť pravá noha amputovaná v stehne. Alternatívou bola amputácia tesne pod kolenom, ktorá by umožnila používať protézu, s čím Lisa súhlasila.
Koncom augusta ju prepustili a každý týždeň absolvovala v nemocnici sedenie, počas ktorého jej zo zvyšnej nohy odlupovali odumreté tkanivo. Lekári jej povedali, že s 50 % pravdepodobnosťou príde aj o ľavú nohu. Lise sčerneli aj ruky a odborníci povedali, že jej nevyhnutne odpadnú prsty, hoci nevedia kedy.
"Odkedy som bola v kóme, mám pravú ruku ohnutú ako hák. Prsty mám tvrdé ako skala. Tri dni predtým, ako sa to všetko stalo, som si nechala urobiť akrylové nechty a tie mi nevyrástli, stále mám tie isté dokonalé ružové nechty," dodala.
Lisa zatiaľ nemohla dostať protézu nohy. Kvôli problémom s rukami sa nemôže pohybovať na normálnom vozíku a bolo jej povedané, že na elektrický vozík sa čaká 38 týždňov. Jej otec James založil stránku GoFundMe v nádeji, že sa mu podarí vyzbierať 2 500 libier, ktoré pomôžu kúpiť elektrický invalidný vozík a upraviť jej domov tak, aby bol vhodnejší pre zdravotne postihnutých
Za to, že prežila, vďačí svojej "hrdinke", 10-ročnej dcére Carly-Ann. "Kedysi som bola mama a počas toho všetkého sa ona zmenila na moju mamu. Je jednoducho úžasná a dostala ma z toho všetkého. Chcem viesť čo najnezávislejší život. Bolo to veľmi ťažké pre moje duševné zdravie, ale moje dievčatko ma cez to dostalo. Vždy sa uistí, že v noci užívam lieky. Robila mi kávu. Keď som išla von na vozíku, keď ma tlačil otec alebo partner, písala mi, aby sa uistila, že som v poriadku," povedala Lisa a dodala, že ju podporovala aj jej sestra Tanya, ktorá sa starala o jej upratovaciu spoločnosť, ako aj rodičia, partner Colin a jeho 14-ročná dcéra Evie.
"Bez nich by som tu nebola a nemohla rozprávať tento príbeh. Jedného rána sa zobudím a nájdem svoje prsty odpadnuté v posteli. Tieto veci sa mi naozaj preháňajú hlavou, ale nejako sa mi darí udržať to všetko v separátnej časti v hlave," dodala.
Koktejl.sk
