Špecialistka na paliatívnu starostlivosť objasnila príznak, ktorý naznačuje, že smrť sa blíži a zároveň naznačila, že umieranie nemusí byť také strašné, ako sa obávame. Kathryn Mannix, lekárka, spisovateľka a advokátka Hospice UK, podporuje otvorenejšiu diskusiu na túto tému a opisuje smrť ako prirodzený proces, píše Mirror.
Dr. Kathryn sa aktívne zapojila do kampane organizácie Hospice UK a prispela k reportáži s názvom Umieranie nie je také zlé, ako si myslíte. Často hovorí o smrteľnosti na rôznych platformách a poukázala na konkrétny indikátor, ktorý naznačuje, že sa blíži pacientov koniec.
“S pribúdajúcim časom ľudia viac spia a menej sú hore. Namiesto toho, aby len spali, dočasne upadajú do bezvedomia a osobu nie sme schopní prebudiť. Na samom konci života človeka nastane obdobie plytkej dychovej činnosti a potom jeden výdych, po ktorom už nenastane ďalší nádych,“ vysvetľuje v zázname, ktorý zverejnila organizácia Hospice UK. Lekárka to označuje za bod, v ktorom pacient prechádza z bdelého stavu do kómy – nejde teda len o obyčajný spánok.
Poukazuje na fenomén smrteľného chrapotu, ktorý zvyčajne predchádza poslednému výdychu a je to indikátor toho, že človek je hlboko pokojný, keď sa blíži k prahu smrti. Vysvetlila, že smrteľné chrapčanie by sa nemalo vnímať negatívne, ale prijať ako súčasť pokojného prechodu do smrti.
Charakteristický chrapot vysvetlila ako nahromadenie hlienu a slín v zadnej časti hrdla u ľudí, ktorí sa blížia ku koncu života. Posledný výdych opísala ako potenciálne tak jemný, že prítomní blízki si možno hneď neuvedomia, že osoba zomrela.
Zdôraznila, že ide o neoddeliteľnú súčasť života, rovnako ako aj vzájomné utešovanie v čase smútku. Zároveň vyjadrila želanie, aby spoločnosť akceptovala prirodzený proces umierania ako univerzálnu črtu spoločnú pre celé ľudstvo.