Viete, čo je FOMO? Rodičia, radšej zbystrite: Jav môže trápiť aj vaše dieťa!

Mladí ľudia, vyrastajúci v digitálnom svete, čelia tlaku byť stále online, reagovať, zdieľať a porovnávať sa. Mnohí z nich pociťujú úzkosť, keď nemajú prístup k internetu. Pre TASR to konštatovala odborná poradkyňa občianskeho združenia IPčko Zuzana Juráneková, podľa ktorej sú sociálne siete navrhnuté tak, aby vyvolávali pocit naliehavosti.

„Mnohí z nich hovoria o tom, že sa cítia zle, keď nemajú prístup k internetu, keď majú pocit, že zmeškali niečo dôležité, alebo keď sa porovnávajú s inými. Tento jav má aj svoj odborný názov - FOMO (Fear of Missing Out/strach zo zmeškania, pozn. TASR), teda strach z toho, že o niečo prichádzam,“ priblížila Juráneková.

Vysvetlila, že FOMO je pocit úzkosti z predstavy, že ostatní majú zaujímavejšie, šťastnejšie alebo hodnotnejšie zážitky ako my. Človek, ktorý tento pocit prežíva, má často potrebu byť neustále „v obraze“, kontrolovať, čo sa deje na sociálnych sieťach, aby mu nič neuniklo. „Tento pocit je v online svete ešte silnejší, pretože algoritmy sociálnych sietí nám neustále ponúkajú príspevky, ktoré ukazujú len tie najlepšie momenty zo života iných,“ doplnila.

Ako pripomenula, mladí ľudia s vyšším pocitom FOMO častejšie pociťujú úzkosť a napätie, trávia viac času na sociálnych sieťach a niekedy sa rozhodujú skôr podľa toho, čo robia ostatní, než podľa vlastných potrieb. „To môže viesť k zníženiu psychickej pohody, únave, preťaženiu a k pocitu, že nič, čo robia, nie je dosť dobré,“ uviedla odborníčka.

Z evolučného hľadiska je podľa nej túžba patriť niekam a vedieť, čo sa deje v skupine, pre človeka prirodzená. „Dnes však technológie tento prirodzený mechanizmus zosilnili. Na sociálnych sieťach vidíme stovky ‚najlepších momentov‘ naraz, čo vytvára pocit, že všetci ostatní žijú lepší a zaujímavejší život než my,“ objasnila.

Juráneková pripomenula, že sociálne siete nie sú len pasívnym prostredím, kde sa FOMO prejavuje, ale aktívne ho udržiavajú. „Notifikácie, nové príspevky či lajky sú navrhnuté tak, aby vyvolali pocit naliehavosti a donútili nás pozrieť sa, čo sa deje. Mladí ľudia, ktorí vyrastajú v digitálnom svete, preto čelia tlaku byť stále online, reagovať, zdieľať a porovnávať sa,“ doplnila.

Zároveň zdôraznila, že mladí sa nachádzajú v období, keď je pre nich nesmierne dôležité byť prijatí rovesníkmi či patriť do skupiny. „To, ako ich vníma okolie, má veľký vplyv na ich sebavedomie a sebaobraz. Ak sa im zdá, že ostatní sú úspešnejší alebo populárnejší, môžu sa cítiť menejcenne, úzkostne alebo neisto,“ dodala.

Podľa nej je dôležité o týchto pocitoch hovoriť - s rovesníkmi, rodičmi alebo s odborníkom. „Uvedomiť si, že to, čo vidíme online, nie je celý obraz reality, a že každý človek má aj ťažšie chvíle, ktoré na sociálne siete nepatria. Niekedy pomáha aj obyčajný digitálny oddych - chvíľa bez telefónu, off-line stretnutia alebo aktivity, ktoré dávajú zmysel mimo obrazovky,“ poradila Juráneková.