Jedným z nich je aj americký biológ Paul R. Ehrlich (90), ktorý je známy svojimi varovaniami o dôsledkoch rastu populácie a obmedzených zdrojov. „Ľudstvo nie je udržateľné. Na udržanie nášho životného štýlu pre celú planétu by ste potrebovali ďalších päť Zemí. Nie je jasné, odkiaľ ich získame. Ničíme si biodiverzitu. Sedíme na konári, ktorý si pod sebou pílime,“ povedal pre televíziu CBS profesor Stanfordskej univerzity. Ehrlich sa stal populárnym v roku 1968, keď vydal bestseller predpovedajúci kolaps prírody.
V knihe varoval, že preľudnenie spustí rozsiahly hladomor. V tom sa mýlil, no napísal tiež, že teplo zo skleníkových plynov roztopí polárny ľad a ľudstvo premôže divočinu. Ľudia dnes zabrali 70 % súše a rovnaké percento sladkej vody. Dodal tiež, že miera vymierania je teraz mimoriadne vysoká a neustále sa zvyšuje.
„Údaje sú pevné ako skala. Nemyslím si, že by ste našli vedca, ktorý by povedal, že nie sme v kríze vyhynutia,“ hovorí Ehrlichov kolega zo Stanfordu Tony Barnosky. Jeho výskum naznačuje, že dnešná rýchlosť vymierania je až 100-krát rýchlejšia, než je typické v takmer 4 miliardovej histórii.
„V histórii Zeme bolo 5-krát masové vymieranie. A masovým vymieraním mám na mysli najmenej 75 %, teda tri štvrtiny známych druhov zmiznú z povrchu Zeme. Teraz sme svedkami toho, čo mnohí ľudia nazývajú šiestym masovým vymieraním,“ povedal.
Odhady OSN minulý november ukázali, že by nás na Zemi mohlo byť už 8 miliárd. Organizácia Spojených národov pripisuje rast svetovej populácie ľudskému rozvoju, keď ľudia žijú dlhšie, a to vďaka zlepšeniu v zdraví verejnosti, vo výžive, v osobnej hygiene i medicíne.
Je to však aj výsledok vyššej pôrodnosti, predovšetkým v najchudobnejších krajinách sveta – z ktorých väčšina sa nachádza v subsaharskej Afrike –, čo ohrozuje ich ciele rozvoja. Rast v počte obyvateľov tejto planéty zhoršil aj vplyvy ekonomického rozvoja na životné prostredie. Avšak kým niektorí odborníci sa obávajú, že osem miliárd ľudí je na planétu Zem už príliš veľa, iní experti tvrdia, že väčším problémom je nadspotreba zdrojov najbohatšími krajinami.
„Niektorí experti vyjadrujú obavy, že náš svet je preľudnený,“ uviedla riaditeľa Populačného fondu OSN Natalia Kanemová. „Teraz jasne hovorím, že samotný počet ľudí nie je dôvod na obavy,“ dodala. Joel Cohen z Populačného laboratória na newyorskej Rockefellerovej univerzite pre AFP vysvetlil, že otázka, koľko ľudí môže Zem zvládnuť, má dve strany: obmedzené prírodné zdroje a voľbu ľudí.
Ľudia si zvolili cestu, keď spotrebovávajú oveľa viac biologických zdrojov – napríklad lesy a pôdu –, než dokáže planéta každý rok zregenerovať (obnoviť). Nadspotreba fosílnych palív napríklad vedie k vyššiemu množstvu emisií kysličníka uhličitého, ktorý spôsobuje globálne otepľovanie. „Sme hlúpi. Chýba nám predvídavosť. Sme chamtiví. Nevyužívame informácie, ktoré máme. V tom spočívajú... naše problémy,“ uviedol Cohen.
Súčasný počet obyvateľov planéty je viac než trikrát vyšší než v roku 1950, keď ich bolo 2,5 miliardy. Inštitút pre meranie a vyhodnocovanie zdravia (IHME) so sídlom v americkom meste Seattle, štát Washington, napríklad v štúdii z roku 2020 odhadol, že svetová populácia dosiahne vrchol v roku 2064 bez toho, aby niekedy dosiahla desať miliárd, a do roku 2100 klesne na 8,8 miliardy.