Jedinečný francúzsky výskum trval 10 rokov: Ukázal, ako sa po teroristickom útoku formuje pamäť

Desať rokov po teroristických útokoch, ktoré sa v Paríži a jeho okolí odohrali 13. novembra 2015, francúzski vedci zverejnili výsledky unikátneho výskumu o tom, ako sa po teroristickom čine formuje individuálna a kolektívna pamäť. O projekte informovala v pondelok verejnoprávna televízia France 2, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

Projekt s názvom „Program 13. november“ vznikol krátko po útokoch, ktorých terčom boli terasy kaviarní a reštaurácií v 10. a 11. obvode Paríža, hudobný klub Bataclan a najväčší francúzsky štadión Stade de France. Tieto útoky spáchané islamistickými radikálmi si vyžiadali 130 mŕtvych a 413 zranených.

V rámci tohto dlhodobého interdisciplinárneho projektu sa počas desiatich rokov zhromaždilo vyše 4 400 hodín rozhovorov s takmer tisíc dobrovoľníkmi. Výskum viedli Francúzske národné centrum pre vedecký výskum (CNRS), Francúzsky národný ústav pre zdravie a lekársky výskum (INSERM) a parížska univerzita Panthéon-Sorbonne.

Vedci v rámci tohto projektu napr. skúmajú, ako sa u preživších, záchranárov, svedkov a pozostalých vyvíja trauma, pamäť a proces zotavovania. Zistili, že čím silnejší bol šok, tým fragmentovanejšie sú spomienky. Analýza získaných svedectiev tiež ukázala, že spomienky na útoky sa v priebehu času vyvíjajú v závislosti od pocitov obete, ale aj od mediálnych, politických a kolektívnych naratívov, ktoré sa k obeti dostali.

V rámci biomedicínskej časti výskumu nazvanej REMEMBER skúmali vedci mozgové mechanizmy stresovej poruchy (PTSD) pomocou neurozobrazovania. Ukázalo sa, že u postihnutých nefungujú procesy, ktoré za bežných okolností potláčajú traumatické obrazy (intrúzie). Neurológ Francis Eustache z Univerzity v Caen však vysvetlil, že postupom času mozog dokáže tieto mechanizmy obnoviť – trauma sa stáva súčasťou autobiografie, ale už neovláda každodenný život. „Obete sa učia prijať, že môžu aj zabudnúť, bez pocitu viny,“ dodal vedec.

„Videli sme, ako obete rekonštruujú autobiografiu, ktorá postupne oddeľuje traumu. Nezabudnú na ňu, ale vrátia ju na jej správne miesto ako spomienku, aj keď je bolestivá. Je veľmi dôležité pochopiť tieto mechanizmy, pretože ich pochopenie nám umožní vyvinúť moderné psychoterapie založené na vedeckých údajoch,“ vysvetlil Eustache.

Účastníci vedeckého projektu v rozhovoroch pre France 2 uviedli, že im pomohol „priradiť slovám ich význam“ a pochopiť vlastný posttraumatický stres. „Mala som obrovský pocit viny, že som prežila. Rozhovory s vedcami mi pomohli pochopiť, čo sa vo mne deje,“ uviedla Stéphanie, ktorá prežila útok v Bataclane.

Mnohí z respondentov a vedcov uviedli, že svoju účasť na projekte vnímali aj ako gesto vzdoru proti Islamskému štátu, ktorý sa k sérii atentátov v Paríži a okolí prihlásil. Vedci súčasne vyzdvihli odhodlanie veľkej časti respondentov zostať im k dispozícii celých desať rokov.