19. júl. 2025 o 10:52
TASR, Koktejl

Zarážajúci krok japonskej vlády: Do záhonov pri úrade použijú rádioaktívnu pôdu z Fukušimy

placeholder
Do záhonov pri úrade premiéra v Tokiu pôjde mierne rádioaktívna pôda z Fukušimy (ilustračné foto).
Zdroj: iStock

Vláda plánuje použiť pôdu z Fukušimy pri vládnych budovách.

Zahraničné správy
19. júl. 2025 o 10:52
Zarážajúci krok japonskej vlády: Do záhonov pri úrade použijú rádioaktívnu pôdu z Fukušimy

Vláda plánuje použiť pôdu z Fukušimy pri vládnych budovách.

Úradu japonského premiéra v Tokiu v sobotu doručili desiatky vriec mierne rádioaktívnej pôdy z okolia jadrovej elektrárne Fukušima. Ide o súčasť kampane, ktorej cieľom je presvedčiť verejnosť, že táto zemina nie je nebezpečná a je vhodná na opätovné použitie. Podľa medializovaných informácií bude použitá v kvetinových záhonoch v okolí úradu vlády, informovala agentúra AFP, píše TASR.

AFP ozrejmila, že krátko po cunami a havárii v marci 2011 úrady zoškrabali vrstvu kontaminovanej pôdy z pozemkov vo Fukušime, aby znížili úroveň radiácie.

Havária vo Fukušime po ničivej vlne cunami spôsobila únik veľkého množstva rádioaktívnych materiálov. Japonsko odvtedy rieši, ako naložiť s obrovským objemom pôdy, vyrúbaných stromov a ďalších prírodných materiálov zozbieraných počas dekontaminačných prác. Momentálne ich skladuje v zariadení medzi mestami Futaba a Ókuma, neďaleko elektrárne Fukušima. Miesta na ich konečné uloženie alebo využitie plánuje vláda nájsť do roku 2045.

Väčšina uskladnenej pôdy obsahuje nízke úrovne radiácie, ktoré sú ekvivalentné alebo nižšie ako jedno bežné röntgenové ožiarenie za rok. Týka sa to ľudí, ktorí stoja priamo na tejto pôde alebo s ňou pracujú, uviedlo ministerstvo životného prostredia. Ministerstvo dodalo, že takáto pôda by mohla byť napríklad použitá ako základná vrstva a bezpečne prikrytá dostatočne hrubou vrstvou čistej zeminy, aby sa úroveň žiarenia udržala na zanedbateľnej úrovni.

Verejnosť v Japonsku však naďalej pociťuje značné obavy – záujem o využitie tejto kontaminovanej zeminy prejavilo len veľmi málo ľudí. Po protestoch občanov bola vláda nútená odstúpiť od experimentovania s jej použitím vo viacerých verejných parkoch v Tokiu a okolí. V projektoch pri vládnych budovách ju však plánuje použiť.

Jadrová havária v elektrárni Fukušima Daiiči bola najvážnejšou jadrovou katastrofou od havárie v elektrárni Černobyľ v roku 1986 a je jednou z dvoch, ktoré boli podľa Medzinárodnej stupnice jadrových udalostí (INES) klasifikované stupňom 7 – najvyšším.

Došlo k nej 11. marca 2011 po silnom zemetrasení s magnitúdou 9,0 a následnej prívalovej vlne cunami. Zemetrasenie poškodilo prívod elektriny do elektrárne, cunami následne zaplavila záložné generátory, ktoré poháňali chladiace systémy. Reaktory 1, 2 a 3 sa prehriali, pričom došlo k čiastočnému roztaveniu palivových článkov v aktívnej zóne reaktorov. V reaktorových budovách nastali výbuchy vodíka, ktoré poškodili konštrukcie a viedli k úniku rádioaktívnych látok. V dôsledku havárie a kontaminácie muselo svoje domovy opustiť približne 150 000 ľudí.