Koktejl.sk
Adela Vinczeová (45) má za sebou rok veľkých pracovných zmien. Postavila sa za manžela Viktora Vinczeho (34), ktorému dalo vedenie televízie Markíza na výber medzi moderovaním tanečnej šou a Televíznymi novinami. Spustilo to lavínu a v Markíze sama skončila. V rozhovore pre Život sa ohliadla za turbulentným obdobím a zhodnotila, že na ceste, ktorou si prešli, sa všetko veľmi jasne kryštalizovalo aj v nej.
„Bola by som neúprimná, keby som tvrdila, že som hneď od prvého momentu mala vo svojom postoji úplne jasno. Aj ja som sa v tom istý čas hľadala, no situácia v mediálnom prostredí začala vykazovať čoraz viac jednoznačných signálov, ktoré ma vnútorne presmerovali presne tam, kde som," tvrdí ostrieľaná moderátorka.
Na svoje rozhodnutie sa nepozerá ako na obetu pre princípy manžela. „Vnímam to skôr ako pridanie sa k princípom, ktoré v tom čase nerezonovali len vo Viktorovi, ale v pomerne veľkej skupine ľudí v Markíze. Z nejakého dôvodu sa však v istom rozhodujúcom momente viacerí jeho kolegovia rozhodli zacúvať. Ale to je ich cesta, ktorú ďalej neriešim a nehodnotím," povedala moderátorka.
„My tieto hodnoty zdieľame spoločne, preto ideme spoločne ďalej – nielen v našom súkromnom živote, ale aj v našich postojoch. Vždy som si však dávala obrovský pozor na to, aby to boli v prvom rade moje hodnoty a moje autonómne rozhodnutia, ktoré som urobila. Neexistuje nič, čo by ma niekam tlačilo alebo ťahalo proti mojej vôli," zdôraznila Vinczeová.
Zmeny v kariére sa často odrážajú aj na okolí. Adela Vinczeová preto dostala otázku, či sa im s Viktorom Vinczem zúžil okruh kamarátov „Tie kľúčové priateľstvá zostali. Vlastne môžem povedať, že všetky dôležité vzťahy pretrvali. Potom tu boli také tie kolegiálne, ktoré pochopiteľne ochladli tým, že už nie sme v každodennom pracovnom kontakte. Ale to je prirodzený proces. Väčšinou sú to ľudia, ktorých keď stretneme na ulici, sme v pohode. Niekedy mám však pocit, a možno je to len môj mylný dojem, že niektorí kolegovia sa cítia zľahka previnilo," začala.
Následne k tomu povedala viac. „Možno preto, že deklarovali nejaký boj za kultúru, slobodu či demokraciu, no napokon u svojho komerčného zamestnávateľa zostali ticho. Občas cítim opatrnejšiu komunikáciu z ich strany, ale inak nemám pocit, že by sa nám pol sveta obrátilo chrbtom," odpovedala na súkromnú otázku.
„Nikdy som od nikoho neočakávala radikálne gestá, ako je napríklad výpoveď zo seriálu. Skôr som možno kdesi v podvedomí dúfala v elementárny záujem o podstatu veci – snahu vypočuť si aj druhú stranu príbehu, nielen tú oficiálnu, ktorá sa bude vždy snažiť svoje kroky obhájiť. Možno som v kútiku duše čakala, že niekto naberie odvahu a povie niečo nahlas, no rozhodne sa pre to necítim sklamaná," uviedla ďalej Vinczeová.
Naznačila však, pri kom takýto veľký krok čakala. „Priznávam, že takéto očakávania som mala najmä pri konkrétnych „bojovníkoch“, ktorí bývajú veľmi hlasní na iných frontoch. Bojovať na neutrálnej pôde, kde nám v zásade nič nehrozí, je však pomerne komfortné. Skutočná skúška postoja prichádza, keď sa ozveme tam, kde nás platia, lebo to so sebou prináša riziká. Napriek tomu opakujem, že v sebe nenesiem žiadne sklamanie," zdôraznila s tým, že nevidí ľuďom do hláv a netuší, čomu v skutočnosti čelili alebo čoho sa obávali. „Možno som od niekoho niečo čakala, ale sklamaná nie som," uzavrela túto tému.
Koktejl.sk
