20. apr. 2024 o 12:00
jž, Koktejl

Začalo sa to nečakaným príznakom! Pariškovej otvorená spoveď o rakovine: Kontrolovali ma, aby som sa neutopila

placeholder
Moderátorke Anete Pariškovej diagnostikovali v roku 2020 rakovinu.
Zdroj: Instagram/aneta_pariskova_official

Dnes je už tri roky v remisii.

Domáce promi
20. apr. 2024 o 12:00
Začalo sa to nečakaným príznakom! Pariškovej otvorená spoveď o rakovine: Kontrolovali ma, aby som sa neutopila

Dnes je už tri roky v remisii.

Moderátorka spravodajstva televízie JOJ Aneta Parišková (50) bojovala v roku 2020 s rakovinou. Pre magazín inVitro prehovorila o detailoch svojej diagnózy, priblížila prvé príznaky, samotnú liečbu aj život po desivej diagnóze.

Prvé príznaky začala pociťovať v marci 2020 v čase nastupujúceho covidu, v období, keď zažívala veľký stres. "Vtedy som sa začala cítiť veľmi zle, ale myslela som si, že som len vyčerpaná a vynervovaná. Na strašnú únavu som zvyknutá, nepripisovala som to žiadnej chorobe. No potom prišlo niečo, čo som nikdy predtým nezažila - neznesiteľné svrbenie celého tela," opísala počiatok svojej choroby.

Bolo to pre ňu ako mučenie. "Svrbelo ma úplne všetko od hlavy po päty, ešte aj chodidlá. Bola som do krvi doškriabaná. Nemohla som ani spávať. Svrbenie bolo trochu znesiteľné, len keď som ležala vo vani s teplou vodou, ale tam sa zase spať nedá. Keď som si potrebovala trošku zdriemnuť, striedali sa pri mne deti a manžel, sedeli pri vani a kontrolovali ma, aby som sa neutopila," spomínala Aneta.

Na tele nemala žiadne viditeľné hrčky. "Prvý viditeľný prejav bola až navretá žila na krku. Potom mi po polnoci zazvonil telefón. Volala mamka, zľakla som sa, že sa rodičom niečo stalo. Lenže ona mi povedala, že ukázala fotku mojej žily otcovi a ten chce so mnou okamžite hovoriť. Povedal mi, že si mám okamžite zavolať záchranku a trval na tom, že nemám čakať do rána. No ani jemu nenapadlo, že by som mohla mať zhubný nádor," pokračovala.

Otcovi napadlo niečo úplne iné. "U nás všetci z rodiny - či už z otcovej, alebo maminej strany - zomierajú na infarkt. Dedia sa predispozície na srdcovo-cievne ochorenia, aj mamka má vrodenú srdcovú chybu, tzv. zväčšené srdce. Otec sa obával, že mám upchatú cievu. Nikdy som ho nepočula takto naliehavo rozprávať, tak som o jednej v noci zavolala k deťom švagrinú a potom sebe záchranku," opísala prvé vážne obavy rodiny.

V nemocnici jej povedali zdrvujúcu správu. "13. apríla 2020 o 12:00 mi doktorka oznámila, že mám v medzihrudi veľký nádor, ktorý mi tie cievy zatlačil. Myslím, že mal 16 x 9 cm. Keď som sa dozvedela diagnózu, šla som na záchod a zatelefonovala som manželovi do Ameriky, čo sa stalo. Zavolala som švagrinej, aby mi doniesla do nemocnice oblečenie, kefku i zubnú pastu a poprosila som ju, aby sa postarala o mojich synov. A potom som sa psychicky zrútila. Na záchode som si poplakala, utrela slzy a išla som na izbu. Operovali ma a odobrali mi vzorku na histológiu hneď nasledujúce ráno," priznala ťažké chvíle moderátorka.

Potom jej objavili ďalší nádor. "Pred chemoterapiou som išla na PET CT, kde zistili, že mám ešte malú hrčku pri kľúčnej kosti. 5. mája 2020 som začala s chemoterapiu. Mala som tú najsilnejšiu, najagresívnejšiu," vysvetľovala. Mala len dve možnosti. "Buď pôjdem kombináciou klasická chemoterapia plus ožarovanie, s tým, že mi to môže poškodiť srdce, alebo, ak zaberie najsilnejšia možná chemoterapia, ožarovanie nebude potrebné," zopakovala lekárove slová.

So silnou chemoterapiou sa dostavili aj vedľajšie účinky. "Jedna zo zložiek chemoterapie mi úplne zastavila pohyb čriev, mala som aj desaťdňovú zápchu, takže v ďalšom kole mi tú zložku museli znížiť. V ústach sa mi tvorili bolestivé afty, boli dni, keď som nemohla jesť. Už po druhom cykle ma to hodilo do menopauzy, úplne mi to rozkývalo hormóny. Mala som problém s nechtovými lôžkami, muselo sa to chirurgicky riešiť, veľa takýchto vecí. K tomu totálna slabosť, únava," opísala svoje trápenie.

Rodina sa o ňu starala. "Manžel vtedy pricestoval z Ameriky, na výnimku. Bol pri mne počas celej liečby, každý deň mi pichal injekcie na riedenie krvi. Keď mi klesali biele krvinky, tak mi pichal aj injekcie na stimuláciu ich tvorby, takže do jedného pleca jedna, do druhého druhá. Rodičov aj deti som musela po celý čas upokojovať, aby sa o mňa nebáli," dopovedala Parišková. Dnes je už tri roky v remisii, no stále má obavy a je v strehu.