Český herec, spevák a textár Jiří Grossmann († 30) bol známy predovšetkým ako komik, ktorý v 60. rokoch minulého storočia vytvoril s Miloslavom Šimkom mimoriadne úspešnú a populárnu dvojicu. Je iróniou osudu, že tento vynikajúci umelec, ktorý veril, že humor a poézia dokážu ľuďom predĺžiť život a robia ho šťastnejším, zomrel veľmi mladý, keď podľahol Hodgkinovej chorobe, píše CNN Prima News.
Onkologické ochorenie lymfatických uzlín mu diagnostikovali v roku 1963 počas základnej vojenskej služby. Jeho mladé telo vtedy náročnú liečbu zvládlo a po niekoľkých rokoch sa uzdravil, no keď bol na vrchole slávy, zákerná choroba sa vrátila. So svojím trápením sa zveril iba najbližším a od lekárov žiadal, aby boli k nemu úprimní.
Tušil, že mu veľa času nezostáva, preto namiesto listu na rozlúčku napísal veľmi dojemnú pieseň. Išlo o jeho osobnú spoveď, v ktorej opísal všetko, čo cítil. Skladba s názvom Závidím, ktorú naspievala Naďa Urbánková, sa stala jeho životným dielom.
„Choroba pokračovala rýchlo. Veľa bol v nemocnici a pár týždňov pred smrťou si želal vystúpiť. Na ten deň nikdy nezabudnem. Lekári ho napichali injekciami a priviezli do divadla. Uvideli sme kostru potiahnutú kožou. Obložili sme ho vankúšmi a odviezli na javisko. Ako my herci, tak aj diváci vedeli, že to je predstavenie pre neho. Jirko sa chcel evidentne rozlúčiť. Bolo to príšerne smutné. Krátko na to zomrel,“ spomínala kedysi Urbánková pre denník Blesk.
Jiří Grossmann sa narodil 20. júla 1941 v Prahe v rodine nadšeného ochotníka, matka pochádzala taktiež z divadelníckej rodiny. Už v mladosti sa naučil postupne hrať na viaceré hudobné nástroje - klavír, gitaru, kontrabas a trúbku. Po maturite si v roku 1960 podal prihlášku na filozofickú fakultu, na ktorú ho ale nezobrali. Preto sa prihlásil na Stavebnú fakultu ČVUT, ktorú však po siedmom semestri zanechal, pretože ho definitívne zlákalo umenie.
Svoju umeleckú kariéru začínal Jiří Grossmann koncom päťdesiatych rokov ako hudobník. Už od roku 1958 bol členom niekoľkých dixielandových skupín, ako napríklad Dixie Party, s ktorými hrával v kultúrnych domoch a v kluboch. V roku 1960 sa zoznámil v pražskom divadelnom klube Olympik s Miloslavom Šimkom, v tom čase študentom pedagogickej fakulty, s ktorým vytvoril vynikajúcu dvojicu. Začali písať slávne scénky a vystúpenia.
Šimek s Grossmannom vystupovali najskôr v klube Olympik a v Divadle Sluníčko v Detskom dome Na Příkopě. Ich spoločné poviedky, dialógy a scénky zaujali natoľko, že Jiří Suchý navrhol dvojici v roku 1967 angažmán už v tom období legendárnom divadle Semafor. Začala sa zlatá éra programov s názvom Návštěvní den plných paródie, čierneho humoru, popretkávaných pesničkami v podaní Pavla Bobka, Nadi Urbánkové, Milušky Voborníkovej a ďalších spevákov.
Jiří Grossmann sa stal autorom mnohých textov, ktoré sa spievajú dodnes ako napríklad Oh Ruby, nechtěj mi lásku brát, Houston, Závidím, či Drahý můj. Zahral si tiež vo filme. Režisér Jiří Menzel ho obsadil do hudobnej krimikomédie Zločin v šantánu.