Eurokomisár v tom má jasno: EÚ má nástroje, pokiaľ chce prinútiť USA ustúpiť od hrozieb clami!

Európska únia má potrebné nástroje na to, ako prinútiť Spojené štáty ustúpiť od hrozieb zavedenia nových ciel voči európskym krajinám a prevziať kontrolu nad Grónskom. Uviedol to eurokomisár pre hospodárstvo Valdis Dombrovskis v rozhovore, ktorý v utorok ponúkla Európska redakcia (ENR), ktorej súčasťou je aj TASR.

• EÚ má nástroje na reakciu proti americkým clám a ambíciám v Grónsku.
• O prípadnom uvalení odvetných ciel ešte nebolo rozhodnuté.
• Macron presadzuje využitie obchodnej bazuky proti ekonomickému nátlaku USA.
• Úplné vylúčenie amerických digitálnych firiem by zasiahlo aj európske trhy.
• EÚ dáva prednosť diplomatickému riešeniu a chce sa vyhnúť colnej vojne.

Dombrovskis v rámci pondelňajšieho (19. 1.) stretnutia ministrov financií eurozóny v Bruseli vyhlásil, že EÚ má potrebné nástroje k dispozícii, ale „v tejto chvíli nie je nič rozhodnuté“. EÚ ešte pred dohodou s Američanmi z konca júla 2025 mala pripravené odvetné clá vo výške 93 miliárd eur na americké tovary. Tieto clá môžu byť rýchlo aktivované, ako prvý krok Únie, v prípadnom spore s Washingtonom.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron však naznačil, že EÚ môže udrieť na Donalda Trumpa oveľa tvrdšie a presadzuje aktiváciu doteraz nikdy nepoužitého nástroja proti ekonomickému nátlaku (ACI). Nástroj je známy aj pod názvom „obchodná bazuka“, pretože ide o najďalej siahajúci hospodársky zásah, aký môže Únia použiť voči tretím krajinám.

Tento nástroj môže byť prijatý v dvoch kolách kvalifikovanou väčšinou, čo znamená, že napríklad Maďarsko by ho nemohlo zablokovať. Prvým krokom je, že EÚ skonštatuje, že ide o pokus o „ekonomický nátlak“ voči niektorému členskému štátu. Brusel hodnotí, že toto kritérium je splnené najmä po posledných Trumpových hrozbách na zavedenie 10-percentných ciel na európske krajiny, ktoré sa zúčastňujú na cvičení v Grónsku.

Ďalším krokom je, že lídri členských krajín EÚ rozhodnú, čo konkrétne, aké sektory, má ACI zasiahnuť. Najhorší scenár predpokladá, že EÚ môže pristúpiť na úplné vylúčenie amerických dodávateľov z európskeho trhu. Mohli by to byť aj americkí digitálni giganti ako Microsoft, Google a Amazon. Nevýhodou je, že to môže čiastočne ochromiť aj európske podniky, lebo uvedené tri spoločnosti dominujú európskemu trhu cloudových riešení, kde USA predstavujú približne 70-percentný podiel na trhu v Európe. Aj preto Európa uprednostňuje diplomatické riešenie.

„EÚ zostáva solidárna s Dánskym kráľovstvom, s Grónskom a ich obyvateľmi. Budeme chrániť princíp suverenity, územnej celistvosti krajín EÚ a tiež Grónska. Hrozby clami nie sú prijateľné ako cesta k riešeniu tejto otázky,“ vysvetlil Dombrovskis. Dodal, že cieľom je vyhnúť sa colnej vojne medzi EÚ a USA kvôli Grónsku.

Pripomenul, že obchodné a investičné partnerstvo medzi EÚ a USA je najväčšie na svete a obe strany, podniky aj zamestnanci, spustením colnej vojny môžu veľa ekonomicky stratiť. „Musíme pracovať na nájdení konštruktívneho riešenia, ktoré rešpektuje medzinárodné právo a berie do úvahy naše dôležité ekonomické a geopolitické vzťahy,“ odkázal Dombrovskis. Upozornil, že vo štvrtok (22. 1.) večer bude mimoriadny samit EÚ, na ktorom lídri musia rozhodnúť, aká má byť odpoveď EÚ. V praxi to zatiaľ znamená, že Únia sa opäť vydáva tou istou vyčkávacou cestou, ktorá charakterizovala aj rokovania pred uzavretím júlovej obchodnej dohody.