Dievčine diagnostikovali zriedkavé stredoveké ochorenie: Ako je to možné? Hororové následky!

Mladá žena (24) sa nakazila nezvyčajnou chorobou, ktorá je známa už od stredoveku. Išlo o stav zvaný ergotizmus, ktorý lekári pred stáročiami označovali ako ochorenie "svätého ohňa". Ako informoval portál Unilad, po rozšírení choroby museli zdravotníci pristúpiť k amputácii časti jej tela.

Nemenovaná dievčina začala pociťovať silné pálenie v oboch nohách od stehien až po prsty. Hoci svoj zdravotný stav spočiatku neriešila, po dvoch dňoch sa bolesti vystupňovali, preto bola nútená navštíviť nemocnicu.

Keď si ju lekári prezreli, všimli si, že sa jej nohy sfarbili na tmavší odtieň a veľmi ťažko sa jej chodilo. Pri ďalšom vyšetrení zistili, že jej dolné končatiny sú studené, a to aj napriek sťažnostiam, že cíti pálenie. Taktiež sa im nepodarilo zachytiť pulz vychádzajúci z podkolennej a chrbtovej tepny.

Následné CT vyšetrenie odhalilo, že jej tepny sú zúžené, kvôli čomu jej lekári museli podať lieky na riedenie krvi. Po ich užití sa bolesť pacientky výrazne zmiernila a nohy sa jej začali okamžite zohrievať, čo bolo spôsobené zrýchleným prúdením krvi. Na jednom z prstov jej však vznikla gangréna (odumretie), ktorá si vyžadovala amputáciu.

Lekári žene nakoniec diagnostikovali ergotizmus, starodávnu chorobu, ktorú spôsobuje konzumácia Kyjaničky purpurovej známej aj ako námeľ. Táto prírodná huba, žijúca prevažne na pšenici, môže pri otrave spôsobovať kŕče, halucinácie či gangrénu a v stredoveku ju ľudia spájali s démonmi alebo posadnutím ľudí.

Štúdia z roku 2020, ktorá bola publikovaná v National Library of Medicine, hovorí o histórii tohto ochorenia. "Prvá zmienka o nákaze gangrenóznym ergotizmom v Európe sa objavila v roku 857 v Nemecku. Niekoľko ďalších záznamov o epidémiách sa potom našlo vo Francúzsku, Nemecku a Škandinávii. Celkovo bolo v rôznych častiach Európy od roku 945 n. l. zaznamenaných až 83 epidémií ergotizmu a tento zoznam je určite neúplný," poznamenali vedci.

Hoci výskumníci odhalili desiatky prípadov epidémií ergotizmu, podľa ich slov sa ochorenie prvýkrát identifikovalo až na konci 16. storočia. "Nemecký lekár Wendelin Thelius, ktorý v roku 1596 opísal rozšírenie choroby v Hesenskom kráľovstve, ako prvý označil ergotizmus ako základnú príčinu," podotkli. Až v roku 1676 sa zistilo, že ochorenie pochádza z huby s názvom Kyjanička purpurová.

Prvé opatrenia boli zavedené koncom 18. storočia. "Francúzsky lekár Tessier zaznamenal v roku 1778 obrovskú epidémiu v Sologne, počas ktorej zomrelo viac ako 8-tisíc ľudí. To ho presvedčilo zaviesť viaceré opatrenia, vrátane odvodnenia polí, povinného čistenia obilia a nahradenia infikovaného obilia zemiakmi," prezradili vedci.