Zimu, ktorej náporom hrozia prídely energie a výpadky prúdu. Podľa niektorých analytikov by obzvlášť chladná a dlhotrvajúca zima ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi určite prospela vzhľadom na to, že Moskva v odvete za západnú podporu Kyjevu drasticky obmedzila dodávky plynu do Európy, napísala agentúra AFP.
V posledných rokoch zažila západná Európa obzvlášť krutú zimnú sezónu na prelome rokov 2010 a 2011 a takzvanú sibírsku zimu v roku 2018, ktorá zabila desiatky ľudí a spôsobila veľké prerušenie dopravy. Ak sa to stane znovu, mohlo by to v súvislosti s nedostatkom ruského plynu, ktorý predstavuje významnú časť energetických dodávok pre niektoré európske krajiny, spôsobiť veľké ťažkosti, ktorých dôsledkom by mohlo byť oslabenie odhodlania Európskej únie podporiť Ukrajinu. "Energia je jednoranná zbraň a práve vystrelila," povedal vojnový historik a bezpečnostný expert Eliot A. Cohen z Centra pre strategické a medzinárodné štúdiá na americkej Univerzite Johnsa Hopkinsa.
Viaceré vlády vyzvali domácnosti a podniky, aby stlmili kúrenie a šetrili energiami v rámci európskeho plánu na zníženie spotreby plynu v tohtoročnej zime najmenej o 15 percent oproti priemeru za posledných päť rokov. Dvadsaťsedmička tiež urýchlila napĺňanie svojich strategických rezerv, aj keď to znamená platiť vysoké ceny za plyn Alžírsku, Kataru, Nórsku alebo USA.
Európska únia je tak teraz s približne 90 percentami naplnených rezerv dobre vybavená na zabezpečenie energetickej bezpečnosti pre svojich občanov. Najmä preto, že sa očakávajú "normálne" poveternostné podmienky, uviedol Alírezá Nahví z poradenskej spoločnosti Wood Mackenzie. Toto zabezpečenie je ale neisté a krutejšia zima by predstavovala Damoklov meč.
Vzhľadom na túto skutočnosť mnoho priemyselných aj politických činiteľov sleduje Európske centrum pre strednodobú predpoveď (ECMWF). Organizácia, vybavená superpočítačmi schopnými zhromažďovať údaje z rôznych národných meteorologických služieb, je okrem iného zodpovedná za vypracovanie kĺzavých trojmesačných predpovedí prostredníctvom svojej služby Copernicus Climate Change Service (C3S).
"Tento rok je táto otázka jednoznačne predmetom geopolitického záujmu," povedal šéf služby Carlo Buontempo pred štvrtkovým zverejnením prognóz na obdobie od novembra do januára. Na úplne presné predpovede je síce ešte príliš skoro, no prvé dostupné údaje naznačujú, že zima bude celkovo mierna, aj keď v novembri a decembri hrozí skoré ochladenie. "Záleží od smeru vetra. Ak sa od polovice novembra do decembra objaví silný vietor z východu a sneh nad Európou, bude to mať určite vplyv na dopyt po plyne, ceny a geopolitiku," hovorí Buontempo. Na druhej strane je Atlantický oceán po rekordne teplom lete v Európe teplejší ako zvyčajne a západné vetry by mohli udržať mierne teploty.
Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) nedávno spočítala, že pri priemerných teplotách a za predpokladu, že dopyt po plyne sa tento rok zníži približne o deväť percent, sa Európa zaobíde bez väčších problémov. Ak však "bude zima o desať percent chladnejšia ako zvyčajne, európska plynárenská sústava bude pod tlakom", varuje Gergely Molnar, ktorý v IEA pracuje ako analytik.
Neprehliadnuteľným faktorom bude výška zásob, ktoré sa nachádzajú predovšetkým v vyčerpaných plynových poliach alebo vodonosných vrstvách. Tieto rezervy môžu byť naplnené asi z 90 percent, ale sú ťažko dostupné, pretože s vyčerpaním zásob sa tlak znižuje, takže posledných 30 percent sa ťažko ťaží. Neskoré ochladenie vo februári alebo marci, keď je tlak nízky, je "Achillovou pätou bezpečnosti európskych dodávok plynu", varovala IEA.