Slovensko vzdáva hold textárskej legende: Kamil Peteraj oslavuje významné jubileum!

Prostredníctvom jeho textov sa už desaťročia dostávajú k poslucháčom odkazy piesňových hitov a slovenských interpretov. Spolupracoval s Pavlom Hammelom, Mariánom Vargom, Jankom Lehotským, Miroslavom Žbirkom, Marikou Gombitovou, Robom Grigorovom a ďalšími. Básnik, textár, scenárista a dramaturg Kamil Peteraj má dnes (18. septembra) 80 rokov.

Mnohé z albumov, ktoré nesú jeho textársky rukopis (Zvoňte, zvonky, Konvergencie, Zelená pošta, Šľahačková princezná, Cyrano z predmestia, Doktor sen, Slnečný kalendár, či Ateliér duše) patria do zlatého fondu modernej slovenskej hudby. Napísal tiež vyše 20 básnických zbierok a viaceré knihy pre deti.

Kamil Peteraj sa narodil 18. septembra 1945 v Bratislave. V rodnom meste v roku 1964 absolvoval odbor hry na husle na Konzervatóriu a potom vyštudoval dramaturgiu na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení. V rokoch 1970-1979 pracoval ako dramaturg spevohry v Divadle Nová scéna, od roku 1980 pôsobí ako spisovateľ v slobodnom povolaní.

Svoju prvú báseň uverejnil v časopise Slovenské pohľady v roku 1964. Rok nato vydal debutovú básnickú zbierku Sad zimných vtákov, v roku 1966 zbierku Čas violy, v roku 1968 to bola kniha Kráľovná noci. Dnes má na svojom konte viac ako dve desiatky zbierok poézie, ktoré mu priniesli niekoľko literárnych ocenení a boli preložené do viacerých jazykov. K najnovšie vydaným dielam patria publikácie Milujte sa s láskou (2014), S tebou a bez teba (2015), Texty v obrazoch/Obrazy v textoch (2017) a zbierka básní, textov, sentencií a bonmotov Stále ťa mať (2019).

Texty piesní začal Peteraj písať v roku 1968 na podnet Mariána Vargu, ktorý bol v tom čase členom skupiny Prúdy. Prvé dva texty napísal na album Zvoňte, zvonky (1969). Boli to skladby Jesenné litánie a Dám ti lampu. Spolu so spisovateľom Jánom Štrasserom napísal texty pre prvý pôvodný slovenský rockový muzikál Cyrano z predmestia, ktorý mal premiéru v októbri 1977.

Muzikál vznikol podľa libreta Alty Vášovej, hudbu zložili Varga s Pavlom Hammelom. Najznámejšia z neho je Pieseň pre Roxanu, známa ako „Ja nemám lásku v malíčku“, ktorú má Hammel dodnes vo svojom koncertnom repertoári. Peteraj o rok neskôr napísal texty do filmového muzikálu Smoliari.

Jeho doménou však zostalo písanie textov pre interpretov populárnej hudby. Patria medzi nich najmä Hammel (Medulienka, Hermína, Sánkovačka, Koče plné ruží, Stretnutie s tichom, Staré kone a nahé jazdkyne), spoločné projekty Hammela a Vargu (Z ďatelín, Na druhom programe sna, Ľalia poľná, Papageno z Novej vsi, Labutie piesne), Collegium musicum (Piesočný dom, Piesne z kolovrátku, Chorál, Sadza do obálky, Pomôž mi), Modus (Úsmev, Dievčatá, Pozhasínané, Ty, ja a môj brat, Kapely starnú), Miroslav Žbirka (V slepých uličkách, Balada o poľných vtákoch, Ako obrázok, Biely kvet, Atlantída), Marika Gombitová (Máš v rukáve máj, Vyznanie, Koloseum, V období dažďa, Paradiso), Janko Lehotský (Na starom piane, Krátky film jedného leta, Mená starých lások) a Robo Grigorov (Majakovskému, Valčík pre Európu, Bol raz jeden žiak, Modlitba lásky, Ona je Madona).

Peterajove texty využili aj ďalší umelci - Laco Lučenič, Richard Müller, Kristína, Elán, Marcela Laiferová, Eva Kostolányiová, či Jana Kocianová.

Kamil Peteraj je považovaný spolu s Borisom Filanom za zakladateľa modernej slovenskej textovej tvorby. Na svojom konte má 18 Cien SOZA ako najhranejší autor. Ako jedna z najväčších osobností slovenskej hudobnej a kultúrnej scény získal za svoju tvorbu celý rad ocenení, medzi nimi sa vyníma Krištáľové krídlo v kategórii hudba (2003), či päť zlatých, päť strieborných a tri bronzové Bratislavské lýry za textovú tvorbu. Má tiež literárnu Cenu Pen klubu z roku 1965.