Smrť Maríny Kráľovičovej († 95) zasiahla aj Marcela Nemca: Mrazivý odkaz do neba!

Legendárna herečka Mária Kráľovičová († 95) nás opustila v pondelok 5. decembra v neskorých večerných hodinách v Bratislave. Umelkyňa má na konte stovky divadelných, filmových, televíznych a rozhlasových kreácií. Bola herečkou širokej žánrovej rôznorodosti s najväčším počtom zásadných postáv domáceho a svetového repertoáru. Posledná rozlúčka sa uskutoční v pondelok 12. decembra o 11.00 h v novej budove SND v Bratislave.

Jej smrť zasiahla mnohých. Politici, herci aj speváci vyjadrili úprimnú sústrasť. Medzi nimi bol aj Marcel Nemec, ktorý legende verejne poďakoval a poslal jej tiež mrazivý odkaz do neba. "Milá pani Marína, ďakujem za prvú profi spoluprácu na javisku pred 35. rokmi. Mám Vás rád," napísal herec k ich spoločnej fotke na sociálnej sieti. "Odpočívajte v pokoji a teším sa na objatie," dodal herec bojujúci s rakovinou.

I keď jej pravé meno je Mária, všetci jej hovorili Marína. Legendárna herečka účinkovala v Slovenskom národnom divadle (SND) rekordných 74 rokov. SND pripomenulo, že je popri Hane Meličkovej a Oľge Borodáčovej jednou z troch nositeliek titulu národná umelkyňa, ktoré od čias prezidenta Beneša za obdobie 44 rokov vrcholní predstavitelia Československa udelili slovenským herečkám.

Je prvou slovenskou televíznou herečkou. V roku 1957 ju režisér Ján Roháč obsadil spolu s Elom Romančíkom do inscenácie Do videnia, Lucienne!, ktorá vlastne začala sériu legendárnych televíznych pondelkov. Televízia poskytla Márii Kráľovičovej množstvo ďalších hereckých príležitostí. Okrem iným si zahrala v snímkach Cid (1973), Buddenbrookovci (1974), Americká tragédia (1976), Louis Pasteur (1977), Višňový sad (1979) alebo Tiene v raji (1986). Mária Kráľovičová sa stala aj prvou recitátorkou, ktorá prezentovala slovenskú poéziu na troch kontinentoch. Napríklad už v roku 1958 na svetovej výstave Expo v Bruseli a v roku 1967 na výstave Expo v Montreale.

Mária Kráľovičová sa narodila 7. júna 1927 v obci Čáry na Záhorí. Bola najstaršou z piatich detí. Keď mala 15 rokov odišla za prácou do Bratislavy. "Bolo nás doma v jednej izbe veľa, spávali sme tam ôsmi - päť detí, stará mama a rodičia," poodkryla zo svojho neľahkého detstva budúca vynikajúca herečka. Najskôr začínala ako holičská učnica, potom ako predavačka v obchode s odevmi a napokon pracovala v sklade na výdaj balov papiera.

Po skončení druhej svetovej vojny čítala inzerát, že hľadajú hercov a herečky do slovenských divadiel. Konkurz sa konal v historickej budove SND. Mladá dievčina sa prihlásila a očarila aj jedného zo zakladateľov slovenského profesionálneho divadelníctva, herca, režiséra a pedagóga Andreja Bagara.

Hereckú kariéru začínala Kráľovičová v auguste 1945 v Slovenskom komornom divadle v Martine, kde účinkovala dve sezóny, počas ktorých odohrala štrnásť titulov. Kritika ju prijala veľmi dobre. Hneď v prvej sezóne získala v roku 1946 na Divadelnej žatve v Prahe ocenenie Talent roka za postavu Aničky v Tajovského Ženskom zákone.