Slovensko aj celá Európa čelia čoraz extrémnejším výkyvom počasia a nepopierateľnému nárastu letných teplôt. Známa slovenská klimatologička Miriam Jarošová (57) upozorňuje na to, že starý kontinent sa otepľuje mimoriadne rýchlym tempom. „Európa sa v rámci sveta otepľuje, niektorí hovoria, že až dvakrát,“ uviedla odborníčka v podcaste Dopodrobna s tým, že tento fakt je na nameraných údajoch jednoznačne viditeľný.
Popieranie tohto trendu je podľa nej už dnes nepochopiteľné a kto zmenu necíti, akoby ignoroval realitu dnešných dní. Vnímanie letného počasia sa u Slovákov za posledné desaťročia totiž výrazne posunulo. Jarošová zaspomínala na svoje stredoškolské časy, keď sa pri 26 až 30 stupňoch Celzia hovorilo o extrémnom teple a ľudia uvažovali, čo budú v takom počasí robiť.
Dnes je situácia diametrálne odlišná. „Teraz keď je 28 až 33, tak niekto povie, že sa nedá kúpať. Posunulo sa to a treba to, nechcem povedať, že rešpektovať, ale už by sme s tým mohli začať niečo robiť,“ vysvetľuje. Súčasťou adaptácie na nové klimatické podmienky by mala byť aj zmena nášho pracovného tempa a celkového fungovania spoločnosti.
Odborníčka poukazuje na južanské krajiny, ktoré už majú na boj s horúčavami zavedené celospoločenské memorandá. „Keď sa takéto teploty objavujú, tak sa tá spoločnosť trošku spomalí, ba až zastaví, nechodí sa do školy, začínajú sa vytvárať priestory, ktoré sú klimatizované, pretože sú niektoré povolania, ktoré musia pracovať aj v takejto horúčave. Netlačí sa tak na výkon. Ako my, čo sme boli naučení, že vydržíme,“ opisuje Jarošová.
Na otázku, či je Slovensko mentálne a infraštruktúrne pripravené na takéto extrémne vlny horúčav, klimatologička odpovedala s nádejou na zmenu. Zachytila totiž informácie, že Ministerstvo životného prostredia už pripravuje nové normy a nastavenia s ohľadom na to, ako sa vyvíjajú posledné letá.
Riešením do budúcna by mohla byť aj plošná úprava pracovného času v najteplejších mesiacoch. „Naozaj by bolo asi vhodné prijať také nastavenia, že keď je teplota takáto, tak dajme tomu, že sa buď nepracuje alebo sa pracovná doba posúva, tak ako to majú Taliani alebo Španieli, nejaká siesta,“ navrhuje a na záver s úsmevom dodáva, že by sme potom možno „trošku prehodnotili náš pohľad na lenivých Talianov a Španielov, ktorým sa nechce robiť.“
