Pozor na následky chronického STRESU: Alarmujúce zistenie! Takto ovplyvňuje kľúčové funkcie tela

Po noci plnej stresu a bez dostatočného spánku môže byť hladina cukru nalačno vyššia, aj keď dodržiavate zdravú stravu. Nie je to chyba glukomera. Viaceré štúdie potvrdzujú, že kortizol – stresový hormón – dokáže zvýšiť hladinu glukózy v krvi aj u ľudí bez cukrovky. Prečo sa to deje? Môže tento proces viesť k inzulínovej rezistencii alebo dokonca k cukrovke 2. typu?

Odborníci vysvetľujú, že kortizol je steroidný hormón produkovaný kôrou nadobličiek pod vplyvom signálov z hypofýzy. Jeho hladina kolíše počas dňa – najvyššia je ráno, najnižšia okolo polnoci.

Kortizol sa najčastejšie spája so stresom, no reaguje aj na fyzický stres, ako je intenzívna fyzická záťaž, choroba či dlhšie prestávky medzi jedlami. Preto ho nazývajú hormónom „pripravenosti“ – mobilizuje energiu, keď ju telo potrebuje, a je nevyhnutný pre prežitie.

Kortizol plní v tele viaceré funkcie, no jeho zvýšená hladina signalizuje, že v organizme prebiehajú nežiaduce procesy. Nadmerné vylučovanie kortizolu (hiperkortizolizmus) ovplyvňuje viaceré telesné systémy. Spočiatku sa môžu objaviť príznaky ako únava, podráždenosť či problémy so spánkom. Neskôr sa pridávajú charakteristické zmeny na tvári a bruchu, ktoré môžu naznačovať napríklad Cushingov syndróm. V takýchto prípadoch je potrebné vyšetrenie hladiny kortizolu a konzultácia s lekárom.

Dlhodobý nadbytok kortizolu zvyšuje riziko viacerých ochorení. Kortizol výrazne zvyšuje hladinu glukózy v krvi, pretože pripravuje telo na situácie vyžadujúce rýchly prísun energie. Zároveň znižuje tvorbu inzulínu a zvyšuje účinok glukagónu a adrenalínu – hormónov, ktoré zvyšujú cukor v krvi. Aj krátkodobý nárast kortizolu, napríklad po strese alebo neprespatej noci, môže spôsobiť viditeľný vzostup hladiny glukózy.

Chronický nadbytok kortizolu však podporuje inzulínovú rezistenciu a poruchy metabolizmu sacharidov. Výskumy ukazujú, že dlhodobo zvýšený kortizol zvyšuje riziko vzniku cukrovky 2. typu. Kortizol stimuluje pečeň k tvorbe glukózy a oslabuje účinok inzulínu. Ak sa tieto „ranné výkyvy“ kortizolu opakujú, telo má čoraz väčšie problémy udržať normálnu hladinu cukru. U ľudí bez cukrovky sa objavuje zvýšená glukóza nalačno a zhoršená funkcia beta buniek pankreasu, ktoré produkujú inzulín – ide o typický mechanizmus predcukrovkového stavu.

U pacientov s cukrovkou 2. typu vysoký kortizol ešte viac komplikuje kontrolu glykémie. Ľudia s narušeným denným rytmom kortizolu (vysoké hodnoty večer, slabý ranný vrchol) častejšie trpia poruchami metabolizmu cukrov. To znamená, že chronický stres a poruchy osi hypotalamus–hypofýza–nadobličky nie sú len ďalším rizikovým faktorom, ale jednou z hlavných príčin zrýchleného rozvoja cukrovky. Stabilný denný rytmus kortizolu (vysoký ráno, nízky večer) má ochranný účinok. Ak je tento rytmus narušený, telo má čoraz väčšie problémy udržať správnu hladinu glukózy a riziko metabolických problémov rastie.

Ak sa u vás prejavujú príznaky chronického stresu, problémy so spánkom, neodôvodnený nárast hmotnosti alebo ťažkosti s kontrolou cukru, vyhľadajte lekára. Včasná diagnostika a správna liečba môžu zabrániť vážnym zdravotným komplikáciám.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.