Vedci zo Stanfordovej univerzity v prelomovej štúdii naznačujú, že extrémne rozšírený vírus Epsteina-Barrovej (EBV) môže hrať zásadnú úlohu pri spustení lupusu – autoimunitného ochorenia. EBV postihne v určitej životnej fáze viac ako deväťdesiat percent ľudí a najčastejšie je známy ako pôvodca infekčnej mononukleózy.
Lupus je autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém napáda vlastné zdravé tkanivo, čo vedie k zápalu, bolestiam a poškodeniu orgánov, ako sú koža, kĺby, obličky, srdce či pľúca. Choroba je doteraz medicínskou záhadou, nemá jednoznačnú príčinu a jej príznaky sa často prekrývajú s inými chorobami. Neexistuje ani špecifický liek zameraný priamo na jej podstatu.
Stanfordskí vedci sa zamerali na to, ako EBV ovplyvňuje B-lymfocyty, imunitné bunky, ktoré za normálnych okolností pomáhajú telu bojovať proti infekciám. Pomocou pokročilej genetickej analýzy odhalili, že vírus tieto bunky po infekcii preprogramuje. B-lymfocyty začnú fungovať inak, než by mali, a to spôsobom, ktorý môže imunitný systém zmiasť natoľko, že namiesto škodlivých patogénov začne napádať vlastné tkanivá.
Kľúčovým spúšťačom sa ukázal byť vírusový proteín EBNA2. Ten podľa výskumu môže naštartovať reťazovú reakciu medzi imunitnými bunkami, ktorá prispieva k vzniku lupusu u jedincov s genetickou predispozíciou. V štúdii, publikovanej v časopise Science Translational Medicine, tak autori prinášajú nový náhľad na to, ako by EBV mohol u náchylných ľudí chorobu naštartovať.
