Mladá žena bola neustále smädná a unavená, šok krátko po svadbe: Smrteľná choroba!

Britskej dôstojníčke Jess Zentilin-Doreyovej diagnostikovali v júni 2022 astrocytóm v 4. štádiu. Spočiatku si myslela, že za jej dehydratáciu, ktorá viedla k únave a vyčerpaniu, môžu mesiace intenzívneho výcviku. Skutočnú príčinu svojich príznakov však objavila len deväť týždňov po svadbe so svojou partnerkou Gabriellou, napísal The Sun.

"Vstávala som o 4.30 ráno na tréningy, dodržiavala som rutinu v posilňovni a celý deň som pracovala. Vonku bolo v tomto čase neuveriteľne horúco, takže keď som sa začala byť viac unavená, myslela som si, že je to spôsobené dehydratáciou a vyčerpaním, ale netušila som, že by mohlo ísť o niečo hrozivejšie. Len deväť týždňov po svadbe 26. júna sa môj život navždy zmenil," povedala Jess, ktorá sa ako 16-ročná presťahovala z Pembrokeshire do Plymouthu, aby vstúpila do námorníctva.

Jess diagnostikovali astrocytóm - zriedkavý typ rakoviny, ktorý sa vyskytuje v mozgu alebo mieche. "Pamätám si len, že som sa prebudila na podlahe v kuchyni, moja žena sa nado mnou skláňala a kričala moje meno. Ja som si vôbec nepamätala, čo sa stalo. Spýtala sa ma, či viem, ako sa volá, na čo som sa zasmiala a povedala: 'Gabriella'. Povedala, že som mala prázdny pohľad a moja reč bola prerušovaná. Záchvat trval asi osem minút a našťastie čoskoro nato prišla záchranka," opísala.

Záchranári ju odviezli do nemocnice, kde jej urobili CT, magnetickú rezonanciu a ďalšie vyšetrenia. Lekári jej na mozgu našli léziu a na druhý deň poslali Jess domov. O tri týždne neskôr podstúpila kraniotómiu.

"Lekári povedali, že sa im podarilo odstrániť 99 percent útvaru, a Gabriella a ja sme si mysleli, že je to dobrá správa. Na patológiu sme išli s dobrou náladou, ale tá nám dlho nevydržala. Keďže môj nádor je v štvrtom štádiu, je nevyliečiteľný. Nechcela som vedieť prognózu, ale pochopila som, že mi to skráti dĺžku života. Keď sme odchádzali, Gabriella sa rozplakala. Snažila som sa udržať, ale nepodarilo sa mi to a plakala som, pričom som ju pevne držala. Celý náš svet sa obrátil naruby."

Jess podstúpila vyčerpávajúcu rádioterapiu a chemoterapiu, dostala steroidy a teraz ju lekári monitorujú. Zmenila aj svoj životný štýl, prestala piť alkohol a dodržiava rastlinnú stravu.

"Pribrala som veľmi veľa kilogramov. Pred stanovením diagnózy som mala 68 kg a na začiatku roka 2023 som mala 78 kg - najviac, čo som kedy mala," dodala. Jess pobeží 28. apríla Plymouthský polmaratón, aby získala peniaze pre charitatívnu organizáciu Brain Tumour Research a zvýšila povedomie o svojom ochorení.

"Pred zistením diagnózy som bola naivná. Predpokladala som, že bude nasledovať liečba a potom budem v poriadku. Moja zvedavosť ma však premohla a pri hľadaní na internete som našla rôzne príbehy a informácie o tom, ako rýchlo môže rakovina postupovať," povedala.

V snahe prevziať kontrolu nad svojím životom po diagnóze sa Jess prihlásila na polmaratón, aby získala späť svoju fyzickú kondíciu. "Rozhodla som sa, že si stanovím cieľ zabehnúť 10 km, aby som sa dostala späť do kondície. Ako človek, ktorý bol vždy fanúšik zdravia a pohybu, som sa konečne cítila schopná vrátiť sa do posilňovne a zistila som, že stanovenie cieľa mi pomohlo udržať si pozitívny pohľad a dodalo mi obrovský impulz, aby som sa sústredila."

V roku 2023 dokončila Plymouthský beh na 10 km za 60 minút. Ďalej absolvovala polmaratón Royal Parks za dve hodiny a 12 minút. Teraz s Gabriellou trénujú na Plymouthský polmaratón v apríli, ako aj na Peak District 52 km Ultra Challenge v júli.

"Chceme naďalej spoločne dosahovať ciele a zbierať peniaze pre charitatívne organizácie, ktoré nám pomohli na našej ceste, a získať tak finančné prostriedky, ktoré potrebujú na pomoc iným ľuďom, ktorí žijú s rakovinou. O mozgových nádoroch toho stále veľa nevieme. Ak chceme nájsť liek, musíme o tom hovoriť, aby si ľudia uvedomili nedostatok financovania, ktoré je potrebné na výskum," povedala Jess.

"Necítim sa ako niekto, kto žije s rakovinou mozgu, nemám pocit, že som chorá. Viem, že moja cesta sa ešte zďaleka neskončila. Moja liečba doteraz trvala 18 mesiacov bez prestávky. Teraz mám pauzu, ale viem, že v určitom okamihu budem potrebovať viac. Dovtedy chcem žiť svoj život naplno a podeliť sa o svoj príbeh, aby som zvýšila povedomie. To je jedna dobrá vec, ktorá prichádza s diagnózou nevyliečiteľnej choroby... získate perspektívu. Čas je taký vzácny," dodala na záver.