Europoslankyňa Monika Beňová prehovorila pred prezentovaním správy o stave Únie v Štrasburgu a nebrala si servítku. "Pred rokovaním ešte vyvetrať hlavu. Pridávam aj pár záberov katedrál v Štrasburgu. Tento týždeň by nám predsedníčka EK mala predniesť správu o stave Únie, ktorý je, mimochodom, najhorší za posledných minimálne 20 rokov," uviedla na sociálnej sieti Beňová.

"A Ursula vdL je jej najslabšou predsedníčkou ever. Už by sme mohli ako ženy konečne priznať, že žiadať o vedúce funkcie pre ženy a potom ich obsadzovať takými, ako je predsedníčka EK, je viac na škodu, ako na podporu rovnosti príležitostí. Je to také falošné voči nám samotným," napísala na rovinu známa Slovenka.

Stredajšiu správu o stave Únie predsedníčky Európskej komisie (EK) Ursuly von der Leyen v Štrasburgu ocenilo a tiež skritizovalo viacero slovenských europoslancov. Monika Beňová (Smer-SD) upozornila, že Únia prechádza z krízy do krízy. "Ešte sa poriadne neskončila pandémia a vďaka vojne na Ukrajine a sankciám máme krízu energetickú. Komisia veľa nespravila. Embargo na dovoz ruského uhlia a ropy a protiopatrenia zo strany Ruska, vo forme znižovania dodávok zemného plynu, vyhnali ceny surovín do extrémnych výšok," uviedla.

"Navrhované opatrenia prichádzajú neskoro a viaceré budú neúčinné. Pridržiavame sa len zelenej transformácie, ktorá je však v dnešnej situácii skôr na príťaž. To, akým spôsobom kompenzovať nedostatok energií a ich vysoké ceny pre domácnosti a podniky však dodnes nevieme," odkázala.

Predsedníčka Európskej komisie (EK) začala v poradí už svoju tretiu správu o stave Európskej únie. Šéfka exekutívy EÚ, oblečená do farieb ukrajinskej vlajky, prišla do zasadacej miestnosti EP v sprievode Oleny Zelenskej, manželky ukrajinského prezidenta.

Von der Leyen na úvod pripomenula, že správa o stave Únie ešte nikdy neodznela počas zúriacej vojny v Európe. Zároveň opísala vojnové hrôzy, ktorým od februára 2022 musia čeliť Ukrajinci. "Naša odpoveď bola rýchla a jednotná," povedala šéfka eurokomisie s tým, že je na to hrdá. Upozornila, že EÚ doteraz okrem nepriamej vojenskej pomoci pomohla Ukrajine finančnou podporou vo výške 90 miliárd eur. Prisľúbila, že EÚ bude zohrávať veľkú úlohu pri rekonštrukcii Ukrajiny po skončení vojny.

Ivan Štefanec (KDH) skonštatoval, že Von der Leyen jasne pomenovala súčasné európske priority: ochranu slobody a demokracie, potrebu riešení pre ceny energií a ekonomický rozvoj únie. "Pre slobodu je dôležité neustále všemožne podporovať Ukrajincov, brániacich svoju vlasť a Európu pred zločineckou agresiou. Pre riešenie cien energií je dôležité odčleniť vplyv cien plynu od konečných cien elektriny a pracovať aj na zastropovaní cien plynu," vysvetlil.

Peter Pollák (OĽaNO) uviedol, že EÚ čelí neistým časom a výziev z roka na rok pribúda. "Bezpečnostná a ekonomická nestabilita, extrémne klimaticky javy, zhoršujúca sa sociálna situácia a šíriace sa epidémie európskym občanom naháňajú strach. Je zrejmé, že v dnešnom globálnom svete nie je možné tieto výzvy zvládnuť osamotene, EÚ viac ako inokedy potrebuje byť jednotná," povedal.

Vladimír Bilčík (Spolu) ocenil jasné posolstvá k právnemu štátu, kde sú podľa neho deficity v Maďarsku a Poľsku. Priestor pre reformy v justícii a pri ochrane novinárov vidí aj na Slovensku. "Ukrajincom a Moldavčanom sme dali kandidátsky štatút a potrebujeme posúvať aj západný Balkán. Horia nám tam viaceré veci aj v súvislosti so vzťahmi medzi Srbskom a Kosovom," upozornil. EÚ musí udržať súdržnosť vo vzťahu ku krízam, ktoré sama nespôsobila. "Potrebujeme na ne reagovať rýchlejšie a lepšie," odkázal.

Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá) pripomenula, že v minuloročnom prejave Von der Leyen dominovala pandémia, teraz to boli dôsledky ruskej agresie. "Posolstvo je rovnaké, musíme konať spoločne. Ruský plyn platí krvavú vojnu a eurokomisia má plán, ako sa postupne zbaviť našej energetickej závislosti a uľaviť ľuďom od stúpajúcich cien energií. Otázne je, ako dlho ustoja lídri niektoré nepopulárne rozhodnutia a spoločnú líniu," upozornila. Aj preto musí Únia prinášať konkrétne benefity občanom, čím je ohlásená revízia smernice o neskorých platbách a tiež masívne investície do rozvoja, digitalizácie, zručností a zaistiť silný sociálny rozmer opatrení.

Robert Hajšel (Smer-SD) tvrdí, že hoci niektoré z opatrení na riešenie energetickej krízy idú správnym smerom, prichádzajú neskoro. "Potrebujeme silné a rýchle opatrenia a treba ich urobiť hneď. Miliardy eur, ktoré na špekuláciách s cenami energií zarobili niektoré spoločnosti musíme dostať do rozpočtov domácností a ohrozených podnikov. Navrhované opatrenia sa mi v tomto smere nezdajú byť dostatočné a odporúčané šetrenie energiami mi v prípade ľudí žijúcich už na hranici chudoby pripadá absurdné, akoby sme hladujúcemu odporúčali jesť ešte menej," opísal situáciu.