Koktejl.sk
Riešili problém, s ktorým sa na Slovensku potýkajú tisícky párov. Slovenský herec Martin Mňahončák (45) s manželkou už pomaly strácali nádej, že sa niekedy stanú rodičmi. „Boli sme rozhodnutí, že ak to nevyjde na ten posledný pokus, zostaneme sami. Už to bolo tak ďaleko,“ priznal otvorene Mňahončák v rozhovore pre časopis Život.
V roku 2019 sa na nich konečne usmialo šťastie a na svet prišla prvorodená dcérka Dorotka a o rok na to sestrička Marínka. Po dvojnásobnej radosti si však povedali, že by mali spomaliť a sú presvedčení, že sú kompletní. „Sme vo veku, keď už ďalšie dieťa nepripadá do úvahy. Naozaj. Čas a nervy máme len jedny. Nerátali sme ani s jednou, ale prišli dve a je to úžasné,“ zakončil úprimne rodák z obce Zborov.
Vedci zistili, ktoré gény ovplyvňujú dĺžku ženskej plodnosti
Výsledky medzinárodného tímu vedcov priniesli nielen nové potenciálne spôsoby liečby neplodnosti u ľudí, ale aj zlepšenie predpovedi nástupu skorej menopauzy u žien. Podarilo sa im identifikovať takmer 300 génov, ktoré ovplyvňujú dĺžku reprodukcie u žien. U myší dokonca dokázali dobu plodnosti významne predĺžiť úspešnou manipuláciou s vybranými génmi.
Štúdia publikovaná v časopise Nature identifikovala 290 génov, po ktorých poškodení predčasne starnú vajíčka, a teda predčasne nastupuje menopauza a končí sa plodnosť. Do rozsiahleho výskumu sa zapojilo 180 vedeckých inštitúcií z celého sveta vrátane českých vedcov z Ústavu živočíšnej fyziológie a genetiky Akadémie vied Českej republiky (AV ČR).
„Mechanizmov, ktoré v konečnom dôsledku vedú k neplodnosti, je mnoho. Táto štúdia preukázala, že väčšina popísaných génov súvisí s bunkovými procesmi pri zistení poškodenia DNA a pri ich oprave,“ vysvetľuje spoluautorka štúdie Lucie Knoblochová z AV ČR.
„Poškodenie DNA je vcelku bežný jav a v bunkách existujú enzýmy, tzv. strážcovia, ktorí poškodenia odhalia. Neopravené poškodenie DNA ale môže viesť k vývojovým poruchám, alebo k zániku oplodnených vajíčok, teda embryí, a tým pádom k neplodnosti,“ popisuje Knoblochová výsledky rozsiahleho výskumu.
Vedcom v českom Liběchově pomáha aj novo získaná špičková mikroskopická technológia SPIM (Single plane illumination microscopy). Tá je upravená pre pozorovanie vývoja vajíčok a embryí cicavcov s násobne väčšou presnosťou a po dlhšiu dobu, než umožňuje klasický konfokálny mikroskop.
Vedci sa zamerali na opravu poškodenej DNA. „To je, ako keď sa v stroji zlomí jedno koliesko. Je dobré celý stroj zastaviť, než niekto zlomené koliesko opraví alebo vymení, a potom sa stroj zase môže spustiť. Keby sa stroj nezastavil a pracoval ďalej aj s poškodeným kolieskom, môže sa postupne nenávratne celý zničiť,“ vysvetľuje Lucie Knoblochová.
Ženy sa narodia so zásobou vajíčok, ktoré v priebehu dospelosti postupne dozrievajú a vylučujú sa formou ovulácie. Za uplynulých 150 rokov sa zdvojnásobila dĺžka života ľudí, doba nástupu menopauzy u žien však zostáva stále rovnaká, okolo päťdesiateho roku života.
PLODNOSŤ MÁ NA SLOVENSKU DLHODOBO KLESAJÚCI TREND
Plodnosť žien má na Slovensku dlhodobo klesajúci trend a populácia starne. Ukázali to výsledky Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) 2021. Demograf Branislav Šprocha upozornil, že sa potvrdzujú predpoklady, podľa ktorých ženy narodené najmä v druhej polovici 70. rokov budú mať výrazne menej ako dve deti. „Získané údaje potvrdili pokračujúci pokles plodnosti, keď generácie žien z druhej polovice 60. rokov boli poslednými s priemerne viac ako dvoma deťmi,“ poukázal.
V najmladších generáciách dochádza podľa demografa k zvyšovaniu variability reprodukcie a zmenšovaniu rodín a počtu súrodencov v nich. Šprocha vysvetlil, že hlavným vývojovým znakom konečnej plodnosti žien na Slovensku je jej dlhodobý medzigeneračný postupný pokles, čo potvrdzujú aj najnovšie výsledky sčítania obyvateľov. „Kým u žien narodených na začiatku 40. rokov minulého storočia sa priemerný počet živonarodených detí pohyboval nad hranicou 2,5 dieťaťa, v generáciách zo začiatku 50. rokov to bolo už len približne 2,3 dieťaťa a u osôb narodených o desaťročie neskôr približne 2,2 dieťaťa,“ priblížil.
Na základe údajov získaných u žien v poslednej dekáde reprodukčného obdobia predpokladá, že takmer štvrtina žien v príslušnej generácii by mohla mať jedno dieťa a viac ako 15 percent žien bude bezdetných. „V najmladších analyzovaných populačných ročníkoch sme svedkami znižovania pravdepodobnosti, že sa bezdetná žena stane do konca reprodukčného obdobia matkou, ako aj toho, že sa žene s jedným dieťaťom narodí druhé,“ doplnil.
Koktejl.sk
