Zarábali milióny? Krutá realita legiend z Belehradu 1976: Pozrite sa, z akých dôchodkov musia vyžiť Dobiaš a Vencel!

Dnešný futbalový svet je plný astronomických zárobkov, ktoré hráčom zabezpečujú bezstarostný život aj po skončení kariéry. Úplne inú realitu však prežívajú Karol Dobiaš (78) a Alexander Vencel st. (82), ktorí sa v roku 1976 sa majstrami Európy. Za svoje vtedajšie úspechy dostali len symbolické štátne prémie vo výške 36-tisíc korún. Dnes sa musia spoliehať výlučne na bežné starobné dôchodky, ktoré ani zďaleka neodzrkadľujú ich celospoločenský prínos a niekdajšiu športovú slávu, píše web Šport24.sk.

Jeden z najlepších obrancov svojej éry a päťnásobný majster Československa so Spartakom Trnava, Karol Dobiaš, dnes žije v Prahe a jeho finančná realita má od luxusu poriadne ďaleko. Pre médiá priznal, že jeho aktuálny starobný dôchodok v prepočte približne 950 eur.

„S tým, že by mi niekto poslal ďalšie peniaze na účet, ani nepočítam,“ povedal rodák z Handlovej, ktorý neskrýva sklamanie z toho, ako sa štát k hrdinom z Belehradu po rokoch postavil. Podľa jeho slov sa na vtedajších majstrov Európy úplne zabudlo, hoci by si za reprezentáciu a šírenie dobrého mena československého športu zaslúžili aspoň dodatočnú odmenu či štátnu finančnú výpomoc k bežnej penzii.

Ešte skromnejšie finančné podmienky na dôchodku má legendárny brankár Slovana Bratislava Alexander Vencel starší, ktorý mesačne poberá necelých 700 eur. Dôvodom takto nízkej penzie sú podľa jeho slov organizačné prechmaty z minulosti. „Hoci sme dostávali výplatné pásky, odvody sa neplatili tak, ako mali. To sa napokon odzrkadlilo na výške našich penzií,“ vysvetlil.

Vencel priznal, že v produktívnom veku sa futbalom veľa zarobiť nedalo a úspory si hráči tvorili len veľmi ťažko. Hoci v parlamente existoval zámer na špeciálne doplatky k penziám pre majstrov sveta a Európy, pre prísne podmienky stroskotal a 82-ročný bývalý reprezentant sa tak už s tvrdou realitou a ignoranciou zo strany štátu definitívne zmieril.

Napriek nevďačnému finančnému ohodnoteniu si obe legendy našli cestu k pokojnej starobe a na futbal nezanevreli. Dobiaš sa po strate manželky snaží bojovať so samotou aktívnym spôsobom, udržiava kontakt s dlhoročným priateľom Antonínom Panenkom, angažuje sa v starej garde pražských Bohemians a hráva za tím Amfora. Vencel si naopak užíva rodinnú pohodu, venuje sa záhradkárčeniu a s radosťou sleduje životy svojich detí.