Koktejl.sk
Adela Vinczeová patrí už dlhé roky medzi najúspešnejšie a najobľúbenejšie tváre slovenskej moderátorskej scény. Mnohí by si mohli myslieť, že jej kariéra bola prechádzkou ružovou záhradou a prirodzený talent jej stačil na okamžitý úspech. Obľúbená moderátorka však v podcaste Mentalita Foundera otvorene prehovorila o svojich náročných začiatkoch, ktoré sprevádzal neustály stres, tvrdá práca a dokonca aj nepríjemné správanie v zákulisí.
Svoju cestu na výslnie prirovnáva k neustálemu procesu učenia sa, ktorý trvá dodnes. „Ale myslím si, že tá moja cesta zase nebola úplne bez toho, aby som sa učila, alebo išla praxou takou, takým tým zakopávaním, prepadávaním. A toto bola moja škola. Zároveň sa aj učím od iných ľudí, učím sa od svojich hostí, učím sa tým, že sa sledujem a počúvam,“ uviedla Adela Vinczeová.
Svoj vlastný prejav aj výkon pravidelne analyzuje. Čas od času si pustí vlastnú tvorbu, aby mohla na sebe pracovať a chyby včas odhaliť. „Aby som vedela, aké robím chyby. Alebo napríklad so Sajfom, keď robíme podcasty, to sú majstrovstvá sveta v skoku do reči a v sebaprezentácii. Ale potom si zas hovorím, je to iný formát, tí ľudia do toho idú s tým, že sa idú jašiť s dvoma degešmi,“ vysvetlila moderátorka.
Prvé kroky pred kamerou robila ešte ako tínedžerka. Práve tam získavala dôležité základy pre svoju budúcu profesiu. „A takže si myslím, že to nebolo úplne tak, len som prišla a išlo to. Ja som začínala v šestnástich v Teleráne ako taký exteriérový foxteriér, sa to volalo. Človek, ktorý chodil von robiť ankety, a to som robila tri roky. A to nie je úplne krátka doba,“ spomína na svoje začiatky.
Stretla ľudí, ktorí ju naučili základy vedenia rozhovorov a komunikácie s ľuďmi na ulici. „Tam som sa veľa učila. Učila som sa strihať dokrútky, pripravovať celý materiál, robiť rozhovory. Viem, že tam bola pani Macháčová, ktorá ma učila, ako napríklad viesť hoci aj úplne jednoduchý rozhovor a že otázka prečo, ako, dokedy je dobrá, lebo je krátka a dostaneš najviac informácií,“ opísala prvé rady zo zákulisia.
Dôležitou lekciou bola aj samotná interakcia s okoloidúcimi, ktorí reagovali rôzne. „A ako zastavovať ľudí na ulici, aby ti neutiekli spred tej kamery, lebo buď sú ľudia blázni sebaprezentní alebo veľmi vystrašení. Takže veľa vecí som sa učila počas tej praxe,“ poznamenala Vinczeová.
Práca v rádiu jej dala rovnako zabrať. Práve vstup na toto pole bol pre ňu zaťažkávacou skúškou vytrvalosti a odolnosti. „Fun rádio ma extrémne veľa naučilo. Už len z takej vytrvalosti, tam bol iniciačný proces trojmesačný, kde som vyhrala konkurz ako 19-ročná spolu s Verou Wisterovou. Vidíš, to sa jej musím opýtať, či aj ona mala také obdobie, že so mnou sa nikto nebavil, mne len robili zle,“ zaspomínala si moderátorka na náročný štart.
Atmosféra na pracovisku nebola v tých časoch vôbec jednoduchá. S odstupom času to opisuje ako náročné zocelenie. „Lebo chceli vedieť, či to vydržím, či to znesiem. Ja som chodila s plačom, so mnou sa nerozprával technik, s ktorým som vysielala. Čiže to boli normálne také akože až šikanózne stavy. Tvrdé 90. roky, ale ja som za to vďačná, lebo akože fakt ma to zocelilo,“ priznala otvorene.
Pri pohľade na dnešnú mladšiu generáciu vníma výrazný rozdiel v prostredí aj vo výzvach, ktorým musia mladí ľudia čeliť. „A netvrdím, že to je teraz jediná cesta, ale pre mňa to bolo funkčné. A teraz keď sledujem tých mladších, tak mám pocit, že už celý ten wellbeing (pohoda, pozn. red.) a všetko je náročné, ale nechcem to súdiť, lebo nevidím do tých výziev, ktoré majú aktuálne. Takže myslím si, že tá mladá generácia má dnes iné, čo robiť, aby zvládala život,“ zamyslela sa Adela.
Obrovským krokom, ale aj gigantickým stresom bola pre ňu účasť v populárnej humoristickej relácii, kde stála po boku legiend. „A takže to bola škola, Sedem s r.o., kde som sedela s Lasicom a ľuďmi tejto ligy ako 22-ročná za glosátorským pultom. Keby mi teraz niekto pustil zvučku Sedem s r.o., tak sa mi dvihne žalúdok, to boli akože turbostresy,“ neskrývala náročné pocity z minulosti.
Aby enormný tlak zvládla, musela si v sebe vytvoriť vlastný obranný mechanizmus a systém, ako búrať rešpekt z veľkých osobností. „Takže to boli moje školy, kde som si musela sama v sebe nájsť nejaký kľúč k tomu, aby som si povedala: ‚Okej, najbližšie, keď tam pôjdeš, uvedom si, že oni všetci raz boli deti a všetci mali nejaké svoje neistoty, všetci boli mladí a všetci o sebe pochybovali.‘ A takiežto som si ja dávala nejaké samopsychologické koučingy,“ prezradila svoj recept na zvládanie obáv.
Náročné životné etapy a vnútorný tlak nepomáhalo odbúravať len vlastné nastavenie, ale aj odborná pomoc či podpora v rodine. „Veľmi mi pomohla moja mama, veľmi mi pomohla terapia. A stále je sa kam posúvať. Takže aj nejaký koučing sa mi deje,“ zhodnotila moderátorka, ktorá dodnes vníma podnety okolo seba ako priestor na osobný posun.
Na záver pridala aj hlbšiu myšlienku o tom, ako vnímať každodenné prekážky, ktoré nám život prináša do cesty. „Myslím si, a teraz to poviem tak ezotericky, že pokiaľ je človek vnímavý a vedomý, tak život ti dáva na mieru koučingy. Len ich musíš vnímať a musíš ich vedieť identifikovať, že to nie je krivda, ale koučing a že si ho môžeš pretransformovať do koučingu a nie sa tomu brániť, lebo potom sa človek brzdí,“ uzavrela Adela Vinczeová.
Koktejl.sk
