Bosna bojuje proti nenávisti: Prvý rozsudok za popieranie genocídy je právoplatný!

Bosniansky odvolací súd v piatok oznámil, že odsúdil etnického Srba Vojina Pavloviča na trest odňatia slobody za popieranie genocídy v Srebrenici z roku 1995. Ide o prvý rozsudok svojho druhu, ktorý bol doposiaľ vydaný v tejto balkánskej krajine. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Odvolací senát súdu Bosny a Hercegoviny uznal Vojina Pavloviča za vinného z „podnecovania k národnostnej, rasovej a náboženskej nenávisti a intolerancii“, uviedol vo svojom vyhlásení tribunál. Súd v máji odsúdil 49-ročného Pavloviča, vodcu nacionalistického proruského združenia Východná alternatíva, na dva roky a šesť mesiacov väzenia.

Pavlovič i prokurátori sa proti rozsudku odvolali, ale odvolací senát súdu mu zvýšil trest na tri roky a šesť mesiacov odňatia slobody, uvádza sa vo vyhlásení. Rozsudok je právoplatný a nemožno sa už proti nemu odvolať.

V júli 1995, v záverečných fázach etnického konfliktu v Bosne, bolo v Srebrenici zabitých bosniansko-srbskými silami približne 8000 moslimských mužov a chlapcov. Tento čin bol dvoma medzinárodnými súdmi označený za genocídu. Srbsko a bosniansko-srbskí lídri však naďalej popierajú, že masaker v Srebrenici bol genocídou, pripomína AFP.

V marci 2023 Pavlovič umiestnil na križovatke v meste Bratunac, neďaleko Srebrenice, transparent zobrazujúci bosniansko-srbského vojenského veliteľa a odsúdeného vojnového zločinca Ratka Mladiča. Popis transparentu znel: „Všetko najlepšie k narodeninám, nech žiješ dlho a v dobrom zdraví“.

V roku 2017 odsúdil súd OSN Mladiča na doživotie za genocídu a vojnové zločiny, najmä za jeho úlohu pri obliehaní Sarajeva a masaker v Srebrenici. Pavlovič bol tiež uznaný za vinného zo „schvaľovania a pokusu o ospravedlnenie genocídy v Srebrenici“ organizovaním zhromaždenia v Bratunci z 11. júla 2023, na výročie masakru. Pri tejto príležitosti rozmiestnil po meste plagáty s nápisom „11. júl – Deň oslobodenia Srebrenice. Ďakujeme Armáde Republiky srbskej“.

Bosna a Hercegovina (BaH) je od vojny v rokoch 1992 až 1995 rozdelená na dve poloautonómne jednotky - moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny (FBaH) a Republiku srbskú (RS).

Trestný čin popierania genocídy zaviedol v Bosne v roku 2021 najvyšší medzinárodný vyslanec v krajine, Rakúšan Valentin Inzko. Novelizoval trestný zákonník krajiny tak, aby kriminalizoval popieranie genocídy a iných vojnových zločinov, ako aj glorifikáciu vojnových zločincov, za čo sa môže udeliť trest odňatia slobody až do piatich rokov.